STALKER - Lars Kepler

Knižná séria, v ktorej vystupuje v hlavnej úlo-
he detektív Joona Linna, je ukážkovým príkla-
dom typickej severskej krimi. Obsahuje rôzne
aspekty prehnaného a otvoreného násilia. Je
plná prekvapivých zvratov a zaujímavých
postáv. Za touto sériou stojí dvojica autorov
Alexander a Alexandra C. Ahndorilovci, ktorí
píšu pod pseudonymom Lars Kepler.
  Piate pokračovanie s názvom Stalker je zo
všetkých najkrvavejšie a najnásilnejšie. Záro-
veň privádza udalosti ad absurdum. Typickým
príkladom je neuveriteľná výdrž jednej z po-
stáv, ktorá znesie nereálne veľa rán. Na rozdiel
od kníh nórskeho autora Jo Nesbøa sa Lars
Kepler nebojí opisovať nechutné scény, svojho
hlavného hrdinu necháva trpieť – postihuje ho
až priveľa bolestivých rán, ako strata blízkych
či ublíženie na zdraví. Kepler sa presúva aj
do rovín psychotrileru, a to prostredníctvom
postavy psychiatra menom Erik Maria Bark.
Výraznú úlohu hral aj pri vyšetrovaní v prvej
knihe Hypnotizér.
  Znalosť celej série pri čítaní Stalkera nie je
nevyhnutná, avšak je určite výhodou. Pomôže
čitateľovi pochopiť najmä konanie Joona Lin-
nu. Ten v Stalkerovi už vyšetrovateľom nie je.
Všetci ho považujú za mŕtveho. Ale čoskoro
sa ukáže, že to tak, našťastie, nie je. Pomáhať
s prípadom bude aj naďalej. Síce nie vo funk-
cii vyšetrovateľa, no napriek tomu bude mať
hlavné slovo on. Presne tak, ako sú čitatelia
zvyknutí. Objasňovanie vrážd mladých žien
dostane na starosť Margot Silvermanová. Tie
umrú vždy po tom, čo niekto na políciu pošle
video nahraté na Youtube.com. Konanie polí-
cie je nepochopiteľné, zväčša neprofesionálne
a nelogické. V podstate to vyzerá tak, že sa
všetko podriaďuje deju. Predovšetkým jeho
zápletke. Stalker je na vine. Lenže kto to je?
Osoba abnormálne posadnutá záujmom o is-
tého človeka – sleduje ho, obťažuje a prenasle-
duje. Snaží sa dostať vraha, ktorý zabíja stále
viac – väčšinou plánovane.
  Každá skladačka príbehu je premyslená do
posledného detailu. Keď sa po prečítaní knihy
vrátite k niektorým pasážam, zistíte, ako sa
s vami autor hral. Vôdzky k pravde miestami
rozdával kopcom – a predsa to čitateľovi ne-
dopne alebo tomu neverí.
  Fanúšikovia severského trileru môžu byť
určite spokojní. Vďaka krátkym kapitolám sa
kniha ľahko číta, chytí a nepustí. Samozrejme,
pre slovenského čitateľa je veľkým potešením
aj kvalitný preklad, o ktorý sa postarala Anna
Chelemendiková.