Vyhľadávanie
V roku 2012 priviedlo vydavateľstvo Artis Omnis na svet knihu Čas hrdinov. Išlo o antológiu, ktorá predstavovala v tom čase aktuálnu generáciu slovenských spisovateľov fantasy. Kniha však obsahovala poviedky, ktoré predtým už vyšli niekde inde. Po siedmich rokoch sme sa dočkali jej pokračovania. V knihe s rovnakým názvom sa však predstavujú noví autori a predovšetkým úplne nové poviedky. Len autor obálky Michal Ivan ostal rovnaký. A opäť ukázal, že svoje remeslo ovláda dokonale. Povinnú jazdu si odkrútili aj Alexandra Pavelková a Juraj Červenák.
Práve Červenákom sa antológia začína. Pre knihu zvolil klasický príbeh o Roganovi a jeho vernom spoločníkovi. Rogan je však veľmi silný, takže sa proti nemu musí postaviť niekto oveľa silnejší, aby to na malom priestore poviedky aspoň ako tak dávalo zmysel. Je síce logické začínať antológiu známym menom, v porovnaní s ostatnými prácami v knihe však text Krvavá panna a veľký zlý vlk patrí medzi slabšie. Zvlášť ku koncu cítiť, že autor si od kratších textov a rýchlych point zrejme odvykol. Každý fanúšik Roganových dobrodružstiev však rozhodne bude spokojný.
A zrodila sa legenda od Lenony Štiblaríkovej sa snaží mystifikovať skákaním v čase a priestore. Napohľad rozprávkový príbeh sa prepletá s traumatickými spomienkami hlavnej postavy. Snaha o podanie hlbokej myšlienky na konci je však príliš očividná a „nečakaný zvrat“ vôbec nie je nečakaný a vlastne ani zvrat. Jedného šťastie, iného smola od Lívie Hlavačkovej je na druhej strane skutočne emotívny príbeh rozprávaný optikou nevinného dieťaťa v ťažkom medzivojnovom období slovenského Prešporku. Príbeh je na pomedzí rozprávky a temnej fantasy, nesie v sebe odkaz, ktorý čitateľovi nevmetá do tváre, postavy sú uveriteľné, ľúbivé a celkovo ide o kvalitnú autorskú prácu.
Ivana Molnárová Dubcová zrejme obľubuje latinské názvy vo svojich poviedkach, takže nie je prekvapivé, že táto sa volá Vae Victis. Príbeh štyroch žoldnierov, ktorí urobili pomerne zlé životné rozhodnutie a teraz sa z neho snažia zo všetkých síl vykúpiť, je temný, plný podrobne opísaného násilia a zároveň obsahuje prvky kresťanských legiend, ktoré príbeh ozvláštňujú a posúvajú ho na akúsi „realistickejšiu“ úroveň. Hladná Hora od Moniky Kandrikovej je text presahujúci do rozprávky a pripomínajúci odľahčenú lyrizovanú prózu v štýle Švantnera či Chrobáka. Dobre sa číta, pekne odsýpa, text je hravý, vtipný a priam tancuje pred očami.
Priateľ smrti od Roberta Hrica je vážna, pomerne temná fantasy zasadená do Británie v časoch legiend o Kráľovi Artušovi, avšak nie je o Artušovi. Napísaná je solídne, obsahuje veľa dobrých nápadov, uveriteľných postáv a zaujímavý dej s uspokojivým vyvrcholením. Anna Olejárová napísala poviedku, ktorá je tak trochu iná, ale v dobrom zmysle slova. Večný víťaz sa pohráva s myšlienkou šťastia, jeho nadobudnutia či straty a robí to spôsobom nanajvýš originálnym. Záver je prekvapivý, zároveň však veľmi logický. Olejárová v poviedke ukazuje, že je skúsená autorka a svoje miesto v súčasnej autorskej generácii aj tejto zbierke si rozhodne zaslúži.
Papierový boh Jana Gálika je plynulá a predovšetkým zábavná jazda od začiatku až po koniec. Špecifický svet, ktorý pre svoju poviedku autor vybudoval, je odhaľovaný postupne, všetko však do seba krásne zapadá a čitateľ sa potrebné informácie dozvie presne vtedy, keď to potrebuje. Značná hyperbolizácia byrokratického aparátu sa tu dostáva do absurdných rovín a jej spojenie s fantastickými prvkami umožňuje mimoriadne príjemné čítanie. Marja Holecyová napísala poviedku s dlhým názvom, ktorá je zrejme cielená na detských čitateľov alebo má tak minimálne pôsobiť. Morálne poučenie z nej vyplývajúce a odkazy na reálnu celospoločenskú situáciu nielen Slovenska sú totiž veľmi očividné a podané akosi nasilu, predovšetkým však vôbec ničím neprekvapia.
Zdeno Jašek je meno medzi autormi fantastiky menej známe, pretože sa venuje predovšetkým divadelným a rozhlasovým hrám. Jeho Meškajúci hrdina je silne satirickou poviedkou, ktorá si robí srandu nielen z celého fantastického žánru, ale aj sama zo seba. Vtipy sršia z každého odseku a hoci sú občas slabšie, celkovo ide o veľmi úsmevnú prácu, ktorá vhodne pracuje s fantastickými klišé, a preto sa pri jej čítaní budete baviť predovšetkým ak máte fantasy žáner už načítaný.
Katarína Soyka napísala v Legende o Rúbanici takú svoju klasiku. Kopa násilia, do toho trochu romantiky, silné ženské hrdinky, silní mužskí hrdinovia, to všetko okorenené trochou mytológie. Recept, ktorý neurazí, ani neohúri. Akurát je škoda, že pomerne tajomný a originálny začiatok bol skazený trochu rozpačito napísaným koncom. Sezóna Pazúrov od Jozefa Girovského pre zmenu pôsobila ako rozprávka z archívu Pavla Dobšinského, avšak určená oveľa starším čitateľom. Realistické pasáže časovo a historicky nie úplne špecifikovaného sveta sú pretkané priam snovými časťami odkazujúcimi na klasické ľudové rozprávky. Funguje to nadmieru dobre, príbeh je zaujímavý a hoci je záverečný dejový zvrat každému skúsenejšiemu čitateľovi jasný už od dobrej polovice príbehu, vôbec to nekazí zážitok.
Antológiu uzatvára poviedka Peter hľadá dom od Alexandry Pavelkovej. A hoci ju považujem za jednu z najlepších v zbierke, obávam sa, že situácia je tu podobná ako v prípadne Červenáka na začiatku knihy. Každopádne, ide o kvalitne napísanú urban fantasy poviedku využívajúcu reálie súčasného Zvolena. S hlavnou postavou, Petrom, sa dá skvele stotožniť, jeho vnútorný svet sa čitateľovi odhaľuje spolu s tým, ako sa pred ním odvíja brilantne napísaný príbeh. Rozhodne ide o dobré zakončenie antológie.
Čas hrdinov II má svoje chyby a slabšie miesta, celkovo však ide o kvalitnejšiu a zábavnejšiu knihu, akou bol prvý diel. Predovšetkým však ide o artefakt ukazujúci súčasnú generáciu slovenských autorov fantasy – dokazuje, že sa v tomto smere nemáme za čo hanbiť.
