O knihe Šeptuchy

Pri tejto knihe sa mi po prvýkrát stalo, že aj opisné scény ma veľmi zaujímali. Autorka to skvelo napísala a úplne som si vedela predstaviť, ako to tam vyzerá. Takisto obrázky na začiatku boli dobrý nápad. Pomerne dlho som bola zmätená, o kom a o čom sa v knihe rozpráva. Pravdepodobne to bolo tým, že takéto mená a názvy nie sú na Slovensku bežné. Postupne som sa s týmto problémom vysporiadala. Kniha obsahovala všetko, čo mala. Niektoré pasáže ma pobavili, koniec rozplakal a bolo tam veľmi veľa pekných myšlienok. Párkrát sa mi stalo, že som sa zastavila a prečítala daný úsek ešte raz. Určite si budem chcieť niektoré myšlienky zapamätať. Posledných 20 strán knihy ma ale psychicky vyčerpalo. Dovtedy sa mi kniha čítala ľahko, ale potom som sa normálne bála čítať ďalšiu stranu, bála som sa, čo sa stane. Keď boli v knihe druhý alebo tretíkrát spomenuté Dorotine bolesti brucha, začala som tušiť, ako môže dej nasledovať, ale samozrejme som to nechcela pripustiť. Dorotina smrť ma potom veľmi zasiahla. Čo sa mi páčilo, že hlavné hrdinky boli v mojom veku, takže som sa vedela dokonale vžiť do niektorých situácii. Celkovo hodnotím knihu veľmi pozitívne.

Martina Dorozlová