Vyhľadávanie
Tínedžerský román Camille DeAngelis Bones and All získal na popularite už s prvými zmienkami o jej filmovej adaptácii. Režisér Luca Guadagnino obsadil do úlohy jedného z hlavných hrdinov možno najobľúbenejšieho mladého herca súčasnosti – Timothée Chalameta, s ktorým spolupracoval už na predošlých filmoch. Vydavateľstvo Literárna bašta uvádza titul na náš trh takmer zarovno so slovenskou kinopremiérou. Napriek zamýšľanému young adult čitateľovi má kniha čo ponúknuť aj dospelým.
Hlavná hrdinka Maren Yearlyová je pojedačka. Nedobrovoľná ľudožrútka, kanibalka, ktorá nevie ovládať svoje pudy, hoci by veľmi chcela byť normálna. V magickej hyperbole Maren dokáže zožrať celého človeka – aj kosti a tak. Jedno ráno ju opustí jej zničená mama, ktorá už viac nevie čeliť životu so svojou „inou“ dcérou a bojí sa aj o svoj život. Nechá jej len pár dolárov a rodný list s menom otca. Vtedy sa začína Marenino pátranie po ňom, po svojom pôvode a po tom, odkiaľ jej požieračstvo vlastne pochádza.
Jedným z plusov knihy je motivácia Mareninho požierania, ktorá je precízne vypointovaná v závere knihy. Maren nie je náhodnou kanibalkou či vrahyňou. Požiera ľudí, ktorých má rada, ktorí sa k nej správajú pekne alebo ku ktorým si vytvorí nejaké puto sympatie. Začne sa to jej láskavou opatrovateľkou Penny Wilsonovou, ktorá túži po dieťati, a tak zahŕňa láskou práve Maren. Autorka nás nešetrí ani nedrží v napätí, zožratie opatrovateľky opisuje už od prvej strany. „Hoci si mama všimla krvavý predok mojich nohavíc na traky značky OshKosh, hoci zbadala, že mám krv aj na tvári, v skutočnosti to nevidela. Keď mi roztvorila ústa a strčila dnu ukazovák, lebo matky sú odvážne stvorenia a tá moja je z nich najodvážnejšia, našla mi medzi ďasnami čosi tvrdé. Vytiahla to a zahľadela sa na to. Bolo to kladivko z ušného bubienka Penny Wilsonovej.“ (s. 10) Krvavé scény počas celého deja autorka popisuje kreatívnym spôsobom, nie explicitne, nie nechutne, ale až ako určitý umelecký akt.
Náročné čítanie je o Mareninej prvej láske zo školského tábora, Lukovi Vandewallovi, ktorý je v očiach čitateľa už od prvej chvíle odsúdený na smrť, len to netuší. O to väčšmi mu prajeme, aby v detskom dvorení Maren nepokračoval, aby s ňou v noci do stanu neliezol, aby ich niekto v poslednej chvíli našiel – ale to sa nestane. Maren požiera jeho, syna maminej kolegyne, spolužiakov. Jej pud sa nedá zastaviť. „Mala som odmietnuť. Zakaždým som mala odmietnuť. (...) Dmitri a Joe a Kevin a Noble a Marcus a C. J. – tak to bolo aj s nimi. Vždy, keď som išla s nimi domov, myslela som si, že tentoraz sa tomu vyhnem, stačí, že ku mne nebude príliš milý alebo si udrží odstup. Tentoraz na to nedostanem chuť.“ (s. 41) Po každom incidente s matkou utekajú, cestujú po krajine, miznú. Maren je izolovaná a osamelá.
Na svojej ceste za otcom však zisťuje prelomovú vec – nie je v tom sama. Nie je jediná požieračka na svete. Ako prvého spoznáva údajného pojedača mŕtvol Sullyho a potom jej sparing partnera Leeho, ktorý je zase pomstiteľ. Počas hľadania jej pôvodu tak autorka otvára viacero tém – inakosť, osamelosť, podoby lásky, ktoré môžu byť zhubné, ale predsa len láskou sú.
Román Bones and All však nie je bez chýb. Niektoré dialógy šuštia papierom a sú príliš vysvetľujúce, najmä v momentoch, keď Maren a Lee potrebujú jeden druhému porozprávať o svojej minulosti. Z párika introvertov, ktorí sa boja otvoriť, sú zrazu v dialógoch herci. List, ktorý Maren napíše jej otec, pôsobí oproti zvyšku knihy príliš pateticky a je zbytočný vzhľadom k tomu, že otca stretáva aj naživo a priamo s ním ju vidíme v situáciách, ktoré sú omnoho silnejšie. Backstory Sullyho ako jej starého otca, ktorý sa sčista-jasna zjaví s plánom ju zožrať, je vykonštruovaná.
Napriek nedostatkom však zdanlivo hororový román o kanibalizme ponúka mladému čitateľovi čosi viac – minimálne známe a dôležité témy pre dospievajúcich v originálnom príbehovom balení, čo nie je málo. Keď si k tomu pridáte kvalitnú filmovú adaptáciu, môžete mať z príbehu Bones and All bohatý zážitok.
Camille DeAngelis: Bones and All
Preklad: Marianna Bachledová
Banská Bystrica: Literárna bašta, 2022
