Recenzia
Natália Turcovská
03.03.2023

Ako chutí spálený cukor?

Kniha Spálený cukor je debutom prozaičky Avni Doshi. Vyšla v Indii pod názvom Girl in white cotton a od svojho vydania v zahraničí je oceňovaným dielom. Píše sa v nej o komplikovanom vzťahu matky Tary a jej dcéry Antary. Okrem pokrvného puta spája tieto dve ženy vo vzájomnej kolízii aj časť mena (An-tara je opakom Tary nielen v jazyku, ale aj v charaktere).

Hlavná hrdinka Antara je emancipovaná dospelá žena. Je príkladom inteligentnej a múdrej manželky, ktorá žije v relatívnom pohodlí a pokoji. Jej byt a životný štýl sa nevyznačujú žiadnymi odchýlkami od normy. Túto ,,harmóniu“ však naruší tvrdohlavá a neodbytná matka Tara a jej choroba, ktorú lekár najprv banalizuje. Tara postupne zabúda a stráca kognitívne funkcie svojho mozgu bez toho, aby si uvedomovala, aká je to hrozba pre ňu i jej dcéru. Dá sa s matkou odlišnej povahy mať okrem mena a krvi spoločné aj niečo iné?

Dielo je koncipované do dvoch dejových línií, teda prítomnosti a minulosti, a tie sa v úvode takmer prekrývajú. Minulosť v knihe objasňuje vzťah matky a dcéry – Antarina trauma pramení z detstva, keď ju jej matka odmietala. Vzniká tak paradox – Antara sa začína starať o Taru, ktorá sa o ňu nikdy nestarala, a tak jej ani neodovzdala svoju lásku. Hrdinka k nej prechováva prevažne chladné city, no s príchodom choroby sa v nej čosi zlomí a naplno preberá starostlivosť o matku. ,,Napadá mi, ako ju budem ľúbiť, keď dospeje na koniec? Ako budem schopná starať sa o ňu, keď v jej tele už nebude žena, ktorú poznám?“ (s. 102)

Doshi postupne odhaľuje svoj zámer – jednotlivé situácie a opisy rozoberá do detailov preto, aby vykreslila vzájomné puto matky a dcéry. Vyznačuje sa totiž krehkosťou, ktorú dokáže narušiť hoci len jeden podnet vylovený v pamäti – kde je však pravda? Okrem krehkého vzťahu s matkou dochádza k napätiu a dusne aj v manželstve hlavnej protagonistky. Celý príbeh tvoria fragmenty z Antarinho života podfarbené stratami, opustenosťou a bezmocnosťou. Tieto ,,čriepky“ sú charakteristické trápením, bolesťou aj nevypovedanosťou. ,,Rozprávať sa nikdy nebolo ľahké. Ani počúvať. Hrozilo, že prídeme na to, čo jedna pre druhú znamenáme, ako keby jedna z nás nedodržiavala svoju časť dohody, svoju časť mosta.“ (s.100)

Svoju úlohu pri rozvíjaní dejovej línie majú aj indické reálie (mesto Puna, ašram), prostredie náboženstva s toxickými prvkami či choré a neštandardné vzťahy v rodine a medzi priateľmi. Časté sú opisy odpudivej reality a explicitných sexuálnych scén. V mnohých prípadoch dochádza k ich redundantnosti. Sú však relevantné  pre príbeh? Pamäť sa stáva ústredným motívom diela – kým na jednej strane ju matka stráca, na druhej strane sa jej rovnaká časť vynára v dcérinej hlave. Antaru dobieha vlastná minulosť skrývajúca sa v umení, ktoré tvorí (je maliarkou). V jednom okamihu prepája autorka obe dejové línie, dodáva ďalšie napätie do atmosféry a drámu graduje až do konca. Necháva čitateľa v očakávaní rozuzlenia, čo stiera negatívum z rozpačitého a chaotického úvodu.

V diele sú pozoruhodné motívy hladu (fyzického – zo spotreby energie a emočného – hlad po matke a jej láske), matky (skutočnej – biologickej, čiže Tary a náhradnej Kali Maty), božstva (reprezentovaného Babom, ktorý si uplatňoval nárok na veci a ľudí) a dieťaťa (ako prostriedku na vyplnenie času a udržanie vzťahu). Vzťahy v románe sú komplikované a problematické. Počas odvíjania pomyselnej nitky príbehu vzniká v čitateľovi zmes hnusu, hnevu a znechutenia. Autorkin jazyk je surový a jednotlivé situácie predkladá bez akejkoľvek cenzúry. V knihe načrtáva viacero zaujímavých tém, ktoré často zanikajú skôr, ako by sa mohli rozvinúť, a preto im chýba pointa či akýkoľvek hlbší zmysel (napr. vzťah s otcom).

Román Spálený cukor je príznačný svojím názvom a ten charakterizuje jeho ,,chuť“. Je horký a drsný ako ten skutočný a prináša mnohé kontrasty – buď si ho obľúbite, alebo vám vôbec nebude chutiť.

Avni Doshi: Spálený cukor

Preklad: Lucia Halová

Bratislava: Inaque, 2022