Vyhľadávanie
Annie Ernaux: Roky
Preklad: Mária Michalková
Bratislava: Inaque, 2021
Annie Ernaux je u nás pomerne neznáma autorka, pričom v rodnom Francúzsku jej vyšla dvadsiatka románov. Vydavateľstvo Inaque prináša na trh jedno z jej oceňovaných diel, nominanta prestížnej Bookerovej ceny za rok 2019. Roky, ako napovedá stručný, no o to výstižnejší názov, je útla knižka memoárov s rozhodne nie nebadateľným obsahom. Ide o prózu, ktorá predstavuje významné historické udalosti, vyrozprávané z pohľadu dievčatka, tínedžerky, dospelej a neskôr zrelej ženy.
Autorkin pôvod sa v diele nezaprie – Francúzsku patrí každý jej dych, je jeho hrdou obyvateľkou a ,,intelektuálkou“. Vyjavuje nám obrazy sveta z druhej strany tzv. železnej opony, kde slovo ,,konzum“ získalo reálne črty oveľa skôr ako u nás.
Ernaux sa ocitá uprostred dejinných míľnikov, stáva sa ich súčasťou, no zároveň stojí mimo ako nemá pozorovateľka s jasnou ambíciou – videné a zažité aj pretaviť do relevantnej literárnej formy. Pred očami čitateľov ako film prehráva svoje fotografie na pomyselnom bielom plátne a opisuje, čo je na nich, aj to, čo je neviditeľné. Veci kladie vedľa seba, dáva do vzájomných súvislostí, nachádza im miesto a čas tak, aby boli jej spomienky významotvorné. Využíva metódu „oral history“, ktorej cieľom je subjekt rozhovoru a individuálny zážitok. Dejiny sprítomňuje práve prostredníctvom osobných zážitkov a vecí s nimi spätých. Vracia sa do minulosti, k svojim koreňom – hoci už dávno zabudla na matkin či otcov hlas, na slová, ktoré, vraví, akoby patrili im.
Spomína na vtedajšiu módu, filmy, knihy, hudbu, politickú situáciu a osobnosti. Nevynecháva ani médiá – rádio, televízor, počítač, DVD a CD nosiče, ktoré sú súčasťou vývoja a istým spôsobom formujú človeka a jeho správanie. Pripomína, že „naša pamäť je mimo nás, v daždivom dychu času“ (s. 12) a ľuďom v roku 2070 už nemusí nič povedať. Napriek tomu ju zapisuje ako príbeh „nádeje“, ktorú jej vzali ideály či idey prvej aj druhej svetovej vojny, vojny v Alžírsku, kubánskej krízy, roku 1968, vojny vo Vietname, pádu Berlínskeho múru a pod.
Kniha Roky je rozprávaná chronologicky a zachytáva vyše 60 rokov Ernaux života (od narodenia v roku 1940 po vydanie knihy v roku 2006). Okrem prerodu sveta pozorujeme aj prerod samotnej autorky. „Jej pamäť sa z romantickej mení na kritickú.“ (s. 94) Na to, aby vlastným spomienkam poskytla nadhľad aj objektívnosť, zvolila rozprávanie v tretej osobe.
Próza obsahuje množstvo intertextuálnych odkazov, ktoré autorka objasňuje vo vysvetlivkách. Slovo sa stáva priestorom na porozumenie a osobná skúsenosť príbehom. Vlastná história sa vymedzuje voči svetovej, hoci miestami splývajú do jedného celku. Dielo je rámcované opismi fotografií, významnými historickými udalosťami, rozhovormi pri nedeľnom obede či paralelami medzi dnešným a minulým svetom. Slovami samotnej autorky ide o „reťazenie spomienok“. (s. 105) Podstatou Rokov – súčasných aj minulých – je kritika konzumného spôsobu života a hľadanie šťastia. „Konzum“ sa stáva jeho presným opakom a navodzuje iba ilúziu „lepšieho žitia“.
Kritika sa objavuje aj pri opise novej éry – digitalizácie, ktorá sa snaží o „vyprázdnenie skutočnosti“. (s. 174) Delenie rokov na obdobia a ľudí do generácií sa nepozdáva ani samotnej Ernauxovej, pretože sa dbá na masovosť a nie na jedinečnosť človeka. „Delili čas na roky bigbítu, hippies, AIDS, delili ľudí na generácie: de Gaullovu, Mitterandovu, generáciu 68, baby-boomers, digitálnu. Boli sme v každej a zároveň žiadnej. Roky, ktoré by patrili nám, tam neboli.“ (s. 175)
Kniha Roky je nezvyčajnou zbierkou pamätí. V spisovateľkinej mysli dozrievala dostatočne dlho – 20 rokov a výsledok je pozoruhodný.
