Vyhľadávanie
Preklad Vladislav Gális
Zelený kocúr 2014
„Spoločným znakom poviedok... je osobitý priestor, rozkladajúci sa niekde medzi vidiekom a mestom...“
V roku 2013 švédska Kráľovská akadémia vied ocenila spisovateľku Alice Munroovú, ako trinástu ženu v poradí a prvú Kanaďanku vôbec, Nobelovou cenou za literatúru. Na slovenský preklad jej kníh si museli naši čitatelia počkať. Až v minulom roku vydavateľstvo Zelený kocúr siahlo po tejto brilantnej spisovateľke a ako prvé prináša jej titul vydaný v roku 2012 (v origináli Dear Life), zbierku poviedok s názvom Ako o život.
Ide o súbor štrnástich poviedok, pričom samotná Munroová upozorňuje, že posledné štyri nie sú tak celkom poviedky. Nájdeme ich v závere zbierky pod názvom Finále a autorka ich predstavuje ako relatívne samostatný celok, ktorý je sčasti autobiografický. Zachytáva predovšetkým autorkinu ranú mladosť v rodičovskom, súrodeneckom prostredí a nevyhranený vzťah s matkou.
Spoločným znakom poviedok zbierky Ako o život je osobitý priestor, rozkladajúci sa niekde medzi vidiekom a mestom, v ktorom sa rozohráva príbeh. Zároveň ústredným motívom príbehov sú stretnutia postáv, prinášajúce do života hrdinov zmenu. A tak ako neočakávane (a akosi samozrejme) sa jednotlivé postavy v poviedkach stretávajú, takisto jednoducho dochádza k ich vzájomnému rozlúčeniu. Silnou stránkou autorky je schopnosť na pomerne žánrovo obmedzenej poviedkovej ploche zachytiť rodinnú ságu s dominujúcimi generačnými problémami, vnútorný svet jednotlivca, jeho osobné túžby v strete s realitou, pričom významnú úlohu zohráva čas. Jeho plynutie postavy nepociťujú, sprítomňujú ho len zmeny v ich prostredí a životoch.
Hlavnými predstaviteľkami poviedok sú predovšetkým ženy (mužské postavy im sekundujú), predstavujú však širokú paletu od malých, mladých dievčat cez produktívne ženy až k starnúcim protagonistkám.
Z tematického pohľadu sú v jednotlivých rozprávaniach zachytené bežné situácie, obyčajná každodennosť, ale jedinečný rozprávačský štýl autorky ich zahaľuje nepokojným napätím a skrytým, tušeným tajomstvom. Munroovej poviedkové majstrovstvo tkvie aj v schopnosti náhle predostrieť záver s nečakanou pointou. To spôsobuje, že poviedky v zbierke sa čítajú dychtivo s očakávaním a dávkou prítomného vzrušenia. K tomu sa pridáva aj „dozvuk“ po prečítaní každej z nich, isté časové vytriezvenie, doznievanie, aby sa vnímateľ mohol pustiť do ďalšieho čítania.
Nie nadarmo sa o tejto takmer 84-ročnej kanadskej autorke hovorí ako o jednej z najlepších súčasných svetových poviedkariek. Jej kniha Ako o život tento status každou poviedkou zbierky len potvrdzuje.
