Vyhľadávanie
Kľúčovou informáciou deja románu Simon je fakt: „Vo svojich tridsiatich troch rokoch sa Melánia Ajinancová naučila privierať oči nad manželovými románikmi – napokon voči nemu citovo ochladla a zmierila sa s jeho záletníckou povahou.“ (s. 167) A my sledujeme, ako protagonista v priebehu svojho naplno prežitého života stretáva osudové ženy. Každá z nich je iná, každá si nesie svoj vlastný, často trpký príbeh, ktorého sa Simon stáva katalyzátorom.
Prózu Simon si dnes môžeme prečítať v citlivom preklade Kataríny Strelkovej, v ruštine vyšla v roku 2020 a je románom etablovanej arménskej spisovateľky, ktorej tvorbu sme mali možnosť spoznať vďaka prekladu knihy Z neba spadli tri jablká (v Rusku vyšla v roku 2015 a do slovenčiny ju preložila Zuzana Bujačková v roku 2022). Román Z neba spadli tri jablká sa stal bestsellerom a bol preložený do štrnástich jazykov. Ak budeme obe prózy porovnávať, spoločným menovateľom zostane nepochybne originálny a imanentne poetický rukopis autorky s mnohými odkazmi na arménsku kultúru a dejiny ťažko skúšanej krajiny. Svojou podstatou sú však knihy odlišné. Autorka v diele Z neba spadli tri jablká programovo pracuje s mágiou a mytológiou, kým Simon je „len“ písaním o živote takom, aký je, tak ako ho v reálnych a realistických podmienkach prežívajú konkrétne postavy. Mágia je tu sústredená „len“ do tajomstva lásky. Narine Abgarian píše o nevypočítateľnosti lásky, čo je v konečnom sumáre, ako ukazuje dej, vlastne ľahko vypočítateľné. Pohybuje sa na trajektórii nevera – vernosť, dobro – zlo, pričom jedno nevylučuje druhé a stáva sa jeho komplementárnou súčasťou. Nešťastie jedných je šťastím druhých a kolo osudu sa z vôle autorky točí ďalej, nič nezostáva také, aké bolo. Akoby každým ďalším príbehom lások murára Simona vždy znova potvrdzovala myšlienku, že zmyslom života je jednoducho žiť. Prijať život taký, aký je. A fátum je v náhrdelníku vzťahov stále prítomné: „Nikto z nich nepochyboval, že ku krátkodobému vzťahu medzi Simonom a Sofiou pred mnohými rokmi došlo preto, aby jedného dňa takto neobyčajne prepletené osudy dospeli k podobnému trpkému koncu. Ale nikomu z nich nenapadlo vidieť v tom neradostnom finále čo i len najmenšie odsúdenie nebies. Aké že tu odsúdenie, keď sa z takých smútkov, radostí i dní plných utrpenia skladá celý ľudský život?“ (s. 194 – 195)
Próza je zručne napísaná – zdanlivo jednoducho, s chápaním konania postáv na hranici stotožnenia sa s nimi a zároveň s nepretržitým prepojením so sociálnym prostredím. Nebolo by nezaujímavé skúmať, ako na prežívanie sexuálnych vzťahov protagonistu vplýva tradičný patriarchát či stále prežívajúci podprahový matriarchát, spoločenská skúsenosť so socializmom, postsocializmus a ženská emancipácia ako taká. Hľadanie sociálnych vzorcov ponúka mnohé alternatívy výkladu, v každom prípade môžeme vnímať interpretačné výzvy už aj pri bežnom čítaní. Simon sa so svojím vyvoleným stretáva ako rovný s rovným, a to v plnej akceptácii slobody všetkých zúčastnených. Vďaka nemu nachádzajú partnerky sebahodnotu tak duševnú ako sexuálnu. Simon je teda v jednom z možných výkladov odklínačom ženskej individuality, i keď sám o tom na strane 254 ponúka iné vysvetlenie: „Kde on tam koho zachraňoval?! Sám sa zachraňoval, ako vedel. Nebyť ich a ďalších desiatich – dvadsiatich prchavých bezvýznamných románikov, zatrepal by krpcami. A tak vlastne vďaka ženám žil. Plával od jednej k druhej akoby od móla k mólu. Pristál, nadýchol sa, nabral do pľúc čo najviac vzduchu – a poďho ďalej!“
Ak akcentujeme sociálny rozmer prózy, vo vykresľovaní postáv je zásadný fenomén práce a zamestnania. Pracovitosť je hodnotená vysoko. Môžeme to čítať ako spomienku na komunistické údernícke ideály alebo skôr na dedičstvo tradičných spoločenstiev, kde mal byť každý človek niečím užitočný pre celok. A týka sa to rovnako žien ako mužov.
Autorka sa sebe vlastným spôsobom vyjadruje k mnohým spoločenským témam. Tak ako v románe Z neba spadli tri jablká aj v románe Simon sa Narine Abgarian opakovaným tematizovaním vojnového utrpenia jednoznačne vyjadruje k problematike vojny, a to napriek tomu, že obe diela napísala pred aktuálnym vojnovým konfliktom. Je však zrejmé, že v zhode s jej literárnymi postavami aj ona stojí na strane ľudskosti a to je asi to najdôležitejšie, čo môžeme o jej písaní povedať.
Narine Abgarian: Simon
Ilustrácie: František Hübel
Preklad: Katarína Strelková
Bratislava: Artforum, 2022
