Vyhľadávanie
To, že niekto vie písať poviedky, neznamená, že zvládne aj dlhší text. Bohužiaľ, exemplárnym príkladom je kniha Odvrhnutí dlhoročného účastníka Martinus Ceny Fantázie Jána Gálika.
Slovenská fantastika môže byť svetová – znelo motto kampane vydavateľstva Artis Omnis. Kampaň sa snažila vyzbierať peniaze na štyri slovenské knihy. Ja osobne som podporil dve – Hatalove Hliadky! Hliadky!, ktoré za svetové svojím spôsobom označiť môžeme, a potom Gálikových Odvrhnutých, ktorí majú však po prečítaní od svetovosti ďaleko. Alebo nie? Je možné, že by v zahraničí zabodovali? Neviem, lebo Odvrhnutí sa mi javia ako mimoriadne problematická kniha.
Nie zlá. Len problematická.
Príbeh sa začína povedomou scénou. Uprostred horského masívu, umelo vybudovaného na to, aby držal nepriateľov na severe, je priesmyk, ktorý stráži osamelý strážca. Počas tuhej zimy ho prepadne nečakaný nepriateľ, čo predznamenáva inváziu.
Úvod Odvrhnutých až priveľmi pripomína ikonickú prvú scénu Piesne ľadu a ohňa zo série Hra o tróny. A tam sa podobnosti nezastavia. Gálik sa vo svojej knihe neštíti explicitného násilia a väčšinu jeho postáv možno definovať ako zlé alebo ešte horšie. Ak sa aj niekto „dobrý“ na scéne objaví, okolnosti ho rýchlo zomelú.
V zahraničí by sa takýto štýl stretol s pomenovaním „grimdark“; ide o subžáner, pre ktorý sú typické negatívne postavy, drsná poetika a ešte drsnejšie svety. Šťastné konce v ňom nehľadajte. Typickým príkladom grimdarku je multimediálny svet Warhammeru.
U nás máme niečo podobné. Ide o linku fantastiky, vychádzajúcu z poetiky českých autorov deväťdesiatych rokov, ktorí sa označujú ako Rigor Mortis. K nim sa kedysi svojím spôsobom radil napr. aj Juraj Červenák.
Knihy z tejto linky sa vyznačujú drsnými svetmi, cynickými a morálne ambivalentnými hrdinami a obrovským množstvom krvavej akcie.
Gálik balansuje medzi týmito dvomi subžánrami. Neviem, čo je chcené a čo náhoda, ale na tom evidentne nezáleží. Oba subžánre sú veľmi podobné a nemá zmysel medzi nimi hľadať rozdiely.
Problémom je práve presýtenosť slovenskej fantastickej scény takýmito knihami. Skazené svety, drsní hrdinovia bez empatie či zmilovania a veľa násilia. Tohto u nás máme pomerne dosť, už to začína byť otravné a nudné.
Gálikovi nepomáha ani fakt, že jeho hrdinovia sú nudní od podstaty. Konkrétne hlavní protagonisti knihy – mladík Randor a rytier Morenheim. Obaja sú nezraniteľní majstri v zabíjaní, pre ktorých žiadny súper nie je dostatočnou výzvou, obaja nemajú skoro žiadne svedomie a o ich morálnom kódexe sa takisto nedá hovoriť. Jediný rozdiel medzi nimi je v tom, že jeden je utáraný a druhý zaryto mlčí.
Ani ostatné postavy nie sú na tom lepšie, ide len o plochý komparz. Takéto postavy dokážu utiahnuť poviedku, ale dlhší príbeh nezatraktívnia.
Pritom je to škoda, lebo Gálikov set, hoci na prvý pohľad klišéovitý, je mimoriadne zaujímavý. Veľmi rád by som ho preskúmal očami zaujímavejších a komplexnejších hrdinov. Lebo v skutočnosti je originálny a nápaditý. Teda, ak sa nekúpe v krvi.
Odvrhnutí predstavujú nápaditý svet, zaujímavo napísaný už skúseným autorom, no naplnený plochými hrdinami. Priamočiary príbeh nie je napínavý do takej miery, aby vás nútil otáčať stránky.
Ak máte radi jednoduché akčné fantasy, Odvrhnutí pre vás asi nebudú predstavovať problém. Keď však mám prisúdiť nejakej fantasy knihe svetovosť, bude musieť byť viac ako len plochým krvákom.
Ján Gálik: Odvrhnutí
Žilina: Artis Omnis, 2021
