Vyhľadávanie
Erudovaný autor a vydavateľ Roman Michelko sa už dlhšie explicitne zaoberá morálnou a ekonomickou problematikou súčasnej globalizácie. Ak na uvedenú problematiku nahliadneme komplexne, len nedávno vydal úspešnú knihu Eseje o globalizácii (Matica slovenská 2009). Logicky na ňu teraz nadviazal problematikou v spoločnosti a osobitne v médiách mimoriadne frekventovanou – Esejami o kríze. Téma je natoľko silná a s dokumentáciou jednotlivých a navzájom prepojených exempiel natoľko veľavravná a výstižná, že zverejňované recenzie sa zväčša zameriavajú na komentovanie plnohodnotného obsahu. Podľa môjho názoru je však potrebné upriamiť pozornosť aj na ďalšie dôležité momenty.
Prvým takýmto aspektom je autorov štýl. Michelko nezostáva iba v konštatačnej polohe, tým, že na rôznych miestach sa vracia k už spomenutému, tým, že funkčne opakuje určité fakty, pravda, v iných, aj keď obdobných kontextoch, alebo minimálne ich zvýrazňuje, približuje sa k revolučným prejavom z tribún. Expresivita, ktorá je tematicky pochopiteľná, znie burcujúco. Napriek tomu sa Michelko neuchýlil k prílišným zjednodušeniam, aj keď, ak chcel ostať zrozumiteľný širším, i laickejším vrstvám, najmä v oblasti ekonómie, musel pristúpiť k istým redukciám. Z textu priamo vyplýva aj autorovo ľavicovejšie sociálne zmýšľanie, občan-milión (Jozef Mak) je mu bližší ako zbohatlícka vrstva. S ohľadom na naše demografické pomery preto logicky navrhuje ako jeden z krokov pre tvorbu dodatočných zdrojov aj na dôchodky väčšie zdaňovanie bohatších vrstiev, a najmä bankového sektora.
To už vlastne načíname ďalší pozoruhodný aspekt Michelkových textov. Eseje nezameral iba na zmapovanie súčasného stavu, aby potom nechal čitateľa plávať v dezilúziách deprimovaného a dokonca až s pocitom demencie voči takzvane úspešným (rozumej finančne zazobaným). Nie, takto to u Michelka nefunguje. Na niekoľkých príkladoch, niektorých aj overených praxou, ponúka alternatívy voči súčasnému kapitalizmu. Najmä voči tomu nášmu, slovenskému, či rozšírenejšie postsocialistickému, ktorý sa však v súvislosti s hromadením novej pracovnej sily (imigranti) začína čoraz viac presadzovať aj na kedysi sociálnejšie orientovanom Západe. Na margo tohto sa žiada pripomenúť slová Mahátmu Gándhího: „Najprv ťa ignorujú, potom sa ti smejú, následne s tebou bojujú a nakoniec vyhráš!“ V ktorej fáze sa nachádza Michelkov náhľad na pretrvávajúcu krízu (napriek niektorým ekonomickým ukazovateľom, ktoré naznačujú jej ukončenie), ťažko presne definovať. Vo svojom úsilí však nie je osamotený, za všetkých možno spomenúť nemeckého publicistu, podnikateľa a dobrodruha Michaela Morrisa s jeho rozsiahlymi knihami Co nesmíte vědět! a Co nesmíte vědět 2 (vyšli v slovenskom vydavateľstve Anch-books v českom preklade 2012 a 2016), v ktorých často čerpá aj z internetu, čo mu viacerí kritici zazlievajú, zdroje nie sú overené. Tiež sa pokúša nájsť východiská, avšak skôr inklinuje k rozpracovaniu niektorých konšpiračných teórií. Navyše viac „korzuje“ po svete, európske pomery, a najmä stredoeurópske so skúsenosťou pokusu o komunizmus nie sú preňho tie hlavné. Michelko naproti tomu uznáva globalizáciu, ale dokáže flagrantne nájsť aj odlišnosti, často prameniace v skúsenostnom potenciáli národov.
Ak už hovoríme o rozsahu, treba podotknúť, že Michelko je aj vo vzťahu k riešenému morálnemu problému (nadmerné odmeny a zlaté padáky supermanažérov a podobne) lapidárny a presný, táto prednášková stručnosť je však občas až na škodu, iste sa nájde nejeden percipient, ktorý by sa tiež rád začítal hlbšie do problematiky, porovnal si svoje skúsenosti a názory s autorovými. Na druhej strane, je nutné priznať, neveľká knižka má na knižnom trhu väčšiu šancu osloviť aj internetových či denníkových čitateľov. Rozhodne sa však oplatí po nej siahnuť.
Ľuboš Svetoň
