Vyhľadávanie
Susanne Janssonová: Zimná voda
Preklad: Katarína Uhríková
Bratislava: Lindeni, 2021
Severský thriller Zimná voda švédskej autorky Susanne Janssonovej rozpráva príbeh o zármutku otca, ktorý nečakane príde o svojho syna. Román nadväzuje na výber podobných titulov z dielne vydavateľstva Lindeni, napríklad Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať alebo V každom okamihu sme ešte stále nažive, ktoré spája nečakaná smrť či tragédia ako ústredný motív. Kým pri predošlých výpovediach ide o sugestívne výpovede preživších, Zimná voda zlyháva vo vykreslení bolesti a zúfalstva hlavného hrdinu. Napriek ťaživej téme sa tak román stáva skôr oddychovým čítaním, na ktoré po odložení knihy ľahko zabudnete.
Hlavný hrdina Martin žije spolu s rodinou v ekologickej komunite na malom ostrove vo Švédsku. V obyčajný deň sa rozhodne urobiť si so štvorročným synom Adamom piknik pri mori. Pri odchode ich vyruší telefonát. Kým Martin dotelefonuje, Adam je preč, na pláži nájde iba jeho topánku a vedierko. Adam zmizol, pravdepodobne sa utopil. To by ste si mysleli, ak by vám koniec neprezradili na obálke knihy, kde sa anotácia končí vetou Sugestívny román o zármutku a zúfalstve so šťastným koncom.
Čitateľ je, bohužiaľ, už pripravený na návrat strateného syna, ktorého niekto uniesol. Keď sa od tohto nešťastne zvoleného spoileru odosobníme, autorke sa darí budovať určité thrillerové napätie. Chvíľu podozrievate agresívnych susedov, chvíľu partnera vedľajšej postavy Maye, inokedy zasahujú do deja akési nadprirodzené sily. O to väčším sklamaním je rozuzlenie, v ktorom sa dozvedáme o dávnou tragédiou poznačenej matke, ktorá Adama impulzívne unesie. Táto postava sa však v románe nikdy predtým nevyskytuje a čitateľ k nej nemá vybudovaný vzťah.
Jedným z najväčších problémov románu je práve vykreslenie postáv. Martinove pátranie po stratenom synovi a cestu k zmiereniu sprevádza náhodná žena Maya, ktorá sa začne v jeho živote objavovať len tak, z ničoho nič. Martina s Mayou nič nespája: Maya nemá deti, je podstatne staršia, nevyvinie sa medzi nimi žiaden hlbší vzťah. Nezmotivovane pátra po Adamovi a záhadu sa jej dokonca podarí rozlúsknuť skôr ako utrápenému otcovi. Martinova nezlomná viera, že Adam žije, preto nemá uspokojivý záver. Postava Maye zároveň pôsobí až podivným, psychopatickým dojmom, ktorý sa však nenaplní.
S postavou Martina by ste sa aj dokázali stotožniť, jeho konanie poznačené traumatickou udalosťou je uveriteľné. Jedným z najsilnejších momentov knihy je utopenie synovej mačky.
„Jednej noci vezme mačku do rúk a odhodlane zamieri k mólu. Obráti malý čln a vsunie ho do vody. (...) Pustí veslá, vezme do rúk mačku, ktorá sa schúlila do klbka na podlahe, a hodí ju do mora. (...) Mačka zúfalo mňauká a snaží sa priplávať k člnu, no vlny sú pre ňu privysoké, voda príliš studená a čoskoro zmizne pod hladinou. (...) Adam a jeho mačka sú konečne spolu.“ (s. 187)
Jeho beznádej a pátranie po synovi drží čitateľa až do konca. Opäť však nedostane to, čo očakával. Stretnutie so strateným synom sa uskutoční bezproblémovo, o návrate domov a späť do života sa nedozvieme nič. Autorka venuje posledné strany románu o smútku zo straty blízkeho radšej postave Mayi, ktorá usporiada úspešnú výstavu fotiek. Susanne Janssonová bola tiež fotografkou, postava Maye je jej pravdepodobne o čosi bližšia ako strápený otec rodiny.
Knihe by sa dali vytknúť aj nešikovné dialógy, ktoré pôsobia akoby ani neprešli editáciou. Adamova matka na vytúžené stretnutie so synom, o ktorom si myslela, že je mŕtvy, zareaguje vetou „Rada ťa znovu vidím“, akoby stretla starého známeho v potravinách. Otázne je, či strojenosť dialógov nie je spôsobená aj prekladom Kataríny Uhríkovej, pretože podobný problém bol citeľný aj pri jej preklade emotívneho románu Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať.
Zimná voda, či už ako thriller alebo ako sugestívny román o strate, nemá veľa čo ponúknuť. Ak však hľadáte oddychové čítanie do chladných dní, pri ktorom netreba veľa premýšľať a stačí vám atmosféra severského mesta so záhadou na rozriešenie, bude vám príbeh stačiť.
