Vyhľadávanie
Horizonty súčasnej francúzskej drámy
Antológia súčasnej francúzskej drámy a jej analýz, ktorej editorkou je popredná frankofónna teatrologička, profesorka na VŠMU v Bratislave Soňa Šimková, predstavuje štyri štýlovo a kompozične veľmi osobité dramatické diela, výnimočné nielen vo francúzskom kontexte (Michel Vinaver (1986): Portrét ženy, preklad Elena Flašková; Bernard-Marie Koltès (1997): V samote bavlníkových polí, preklad Michaela Jurovská; Enzo Corman (1987) Búrka trvá, preklad Elena Flašková; Jean-Luc Lagarce (1997): Som doma a čakám, že príde dážď, preklad Soňa Šimková). Autori až prekvapujúco spájajú prozaické, básnické a dramatické prostriedky, hry tak fascinujú nielen silou, hĺbkou a étosom tém, ale aj „inakosťou“ jazykových prostriedkov. Práve pre zvláštnosť jazyka zostavovateľka Soňa Šimková v úvode antológie označuje túto tvorbu ako dramatiku divadla básnikov. Do antológie zaradila a preložila aj výber z analýz k hrám pôvodne deviatich dramatikov, ktorým sa venuje popredný súčasný francúzsky teatrológ Patrice Pavis vo svojej monografii Súčasné divadlo. Analýza textov od Sarrautovej po Vinavera (2002). Štúdia približuje jeho analyticko-interpretačnú metódu. Divadelný ústav tak po knižných výberoch hier Marguerite Durasovej a Paula Claudela preklenul ďalšiu priepasť pri spoznávaní francúzskej modernej drámy. Antológia štyroch súčasných autorov s predchádzajúcimi reprezentatívnymi výbermi dramatickej tvorby Durasovej a Claudela, ktoré sú doplnené fundovanými štúdiami a podrobným kalendáriom, poskytuje vynikajúcu príležitosť, ako vo vývine sledovať hlavné tendencie v poetike dramatických textov vo Francúzsku aj ako ich prehodnocuje francúzska teatrológia.
Pavisove analýzy hier, ktoré predpokladajú čitateľa zorientovaného v literárnovednej a umenovednej terminológii (vrátane teórie textu), sú prínosom aj pre našu divadelnú vedu. Veď v teórii drámy okrem práce Jozefa Mistríka Dramatický text (1979) a prekladu Teórie drámy Petra Szondiho (ešte z roku 1969) u nás nevyšlo nijaké odborné dielo zamerané na estetiku a poetiku divadelných dramatických textov. Pavis najprv predstavuje svoj model analýzy dramatických textov, ktorý považuje za platný tak pre staršie, ako aj novšie typy textov, a na jeho základe vypracúva interpretácie vybraných hier dramatikov. Model ponúka aj v podobe schémy (nazýva ho schémou textovej spolupráce, s. 181), ktorú podrobne vysvetľuje cez jeho jednotlivé heslá a jeho funkčnosť ukazuje pomocou aplikácie na vybraté hry. Knihu vydal Divadelný ústav s VŠMU.
Dagmar Inštitorisová
