Vyhľadávanie
Trpkastá príchuť arabských tajomstiev
Emíre Khidayer: Arabský svet – iná planéta?, Bratislava, Marenčin PT 2009
Vo svetle (či skôr tieňoch) udalostí minulých rokov nadobudli atribúty spojené s arabským kultúrnym a sociálnym kontextom (nielen) v európskom priestore nelichotivé asociácie, vyvolávajúce v lepšom prípade bezradné rozpaky, v horšom prejavy iracionálneho strachu a xenofóbie. Zaužívaná predstava o živote v arabských krajinách neposkytuje príliš veľa pozitívnych momentov a zužuje sa prevažne na militantný islamizmus, rodovú a spoločenskú diskrimináciu, či (nedajbože) terorizmus. To je však neprávom skreslený a deformovaný pohľad, do veľkej miery ovplyvnený mediálnou prezentáciou arabského prostredia. Evidentná kultúrna a hodnotová odlišnosť, vychádzajúca zo zdedenej zvykovej tradície, však napriek početným negatívam nie je dôvodom na povýšenecké predsudky, ktoré zväčša vyplývajú z neznalosti reálnych pomerov, založenom na iluzórnom pocite hodnotovej a kultúrnej výlučnosti západnej civilizácie. Predsudky pramenia z mýtov a mýty, najmä tie etnické treba korigovať. Literatúra je pre takúto korekciu dobrou voľbou, ak si navyše zvolí formu prívetivého putovania za tajomstvami arabského sveta, výsledkom je knižka, ktorej sa dá veriť.
Literatúra s arabistickou tematikou má v slovenskom prostredí prevažne podobu faktografických učebnicových prehľadov, určených odbornej verejnosti. V tomto ohľade je kniha diplomatky a arabistky Emíre Khidayer (nar. 1971 v Piešťanoch) Arabský svet ojedinelou pozitívnou výnimkou. Pútavou, zábavnou, primerane dojemnou. Autorka otvára pomyselné dvere do tajomného sveta arabskej súčasnosti cez špecifiká, tabu, fenomény, ktoré dráždia. Odkrýva zákutia, pozorne sa díva. Nepoučuje, nemoralizuje, vie, že (často boľavá) paradoxná realita sa aj tak demaskuje sama. A čitateľ spolu s ňou skladá mozaiku orientálnych tajomstiev, o ktorých sa nehovorí práve preto, že sa žijú. Dielik po dieliku. Ženy. Muži. Ženy a muži. Ženy a násilie. Rodina. Štandardná, svojská, v každom prípade arabská. Autorka nezapiera svoj zmiešaný pôvod, a výbornú znalosť pomerov, jej rozhorčenie nad reflexiou ženstva a vzťahov v arabskom poňatí je však úprimne „európske“. Chápe a odcudzuje. A chce, aby pochopili aj ostatní. Azda preto je takmer tretina knihy o ženách, Arabkách. Zo všetkých strán, zo všetkých uhlov. Ako memento o tom, že tradície pomáhajú, no občas aj zväzujú a pália. Skladačka autorkiných postrehov má však našťastie aj svetlejšie dieliky. V stručnom, takmer turistickom bedekri nájde zanietený cestovateľ spoľahlivý zdroj poznania, pútavé momentky arabskej každodennosti. Čo a ako zjednať, koho a ako pozdraviť, a prečo je to všetko tak. Ako piť čaj, ako fajčiť vodnú fajku. Praktické informácie so životom za chrbtom. Lebo život je najlepšia skúsenosť.
Khidayer sa vo svojej knihe spoľahla na výpovednú silu diplomatickej aj osobnej skúsenosti. Arabský život opisuje v celej jeho šírke a rôznorodosti. Práve obdivuhodný tematický záber knihy je však trochu na škodu. V snahe povedať čo najviac, kĺže po povrchu zobrazovaných javov, akoby jej neostával čas na hlbší prienik do problému, hoci by to nepochybne dokázala. To je však len poznámka na okraj nevšednej expedície do vnútra arabského sveta.
Lenka Szentesiová
