Vyhľadávanie
Zločin pre dvoch
Julian Barnes: Arthur & George, Bratislava, Tatran 2010. Preklad Jarmila Samcová
Detektívne príbehy spravidla predstavujú žáner (dopredu splnených) čitateľských očakávaní. Stačí spojiť niekoľko základných epických motívov (nekompromisná spravodlivosť v boji so zvráteným, no často uhrančivým „zlom“, temné praktiky a ešte temnejšie kulisy zločinu) s dynamickým, rýchlo napredujúcim rozprávaním a dostaneme príbeh, ktorý môže pôsobiť autenticky, zároveň však svojou prepracovanosťou dáva čitateľovi pocit napínavého bezpečia, istoty, že ide o dobre rozohranú hru, ktorá neporuší (napísané) pravidlá. Fikcia je však k realite (nebezpečne) blízko a keď sa zlo nečakane vyslobodí z fiktívneho bezpečia a vtrhne do ľudských životov, cítime, že boj s ním bude oveľa ťažší, než sme si mysleli.
Britský prozaik Julian Barnes použil ako východisko svojho románu Arthur & George reálne podložený kriminálny prípad z konca devätnásteho storočia, s typicky britskou zápletkou. Kauza Georgea Edaljiho, mladého indického právnika, obvineného z mrzačenia zvierat a písania obskúrnych anonymných listov, ktorý v čase svojho vzniku rozvíril hladinu britskej justície, je však len jedným z uhlov Barnesovho rozprávania, paralelne doplneným reflexiou jeho priateľa (neskôr aj zanieteného obhajcu) Arthura Conana Doyla ( ktorý je v kontexte deja predovšetkým skeptickým reprezentantom viktoriánskeho kolonializmu, nie všeobecne oslavovaným autorom). Na pozadí dvoch súčasne ubiehajúcich životov, ktoré sa vzájomne (roz)riešia až v (mimoriadne pôsobivej) poslednej tretine románu, Barnes majstrovsky ukazuje, čo znamená byť Angličanom v prostredí, kde je sociálna a etnická diferenciácia najstaršou tradíciou, a kde k povinnej občianskej výbave patrí aj nenápadná xenofóbia a „biely“ rasizmus. Sebavedomá koloniálna veľmoc má v jeho knihe dva „brehy“. Ten „doylovský“ predstavuje pokojnú zátoku spoločenského úspechu a osobných privilégií príslušníka „britskej strednej triedy“, ktorá chápavo prehliada aj podozrivo pragmatickú rodinnú morálku slávneho spisovateľa. Barnes však poukazuje aj na to, ako sa tento usporiadaný britský spoločenský model hodnotovo vyčerpáva a Doyle sa ho snaží nahradiť alternatívnymi duchovnými smermi a nájsť tak opäť zmysel života.
V kontraste s Doylom vystupuje George, dopredu stigmatizovaný „nevhodným“ indickým pôvodom a podozrivým rodinným prostredím, pasívna obeť justičného systému, ktorú spoločnosť odsúdila ešte skôr, než vôbec stihla niečo vykonať. Jeho existencia je deštruktívnou odpoveďou na prvoplánovú dokonalosť „doylovského“ sveta. Autor vykresľuje mimoriadne detailne martýrium celého absurdného procesu, opatrne eskaluje prejavy krutosti a ponižovania, ktorým je George aj s rodinou vystavovaný a nachádza čoraz presvedčivejšie argumenty na ospravedlnenie krivých obvinení a falošných stôp vyšetrovateľov, až sa zdá, akoby s prenasledovateľmi obete sympatizoval. Vyostrujúce sa napätie medzi pravdou a vierohodne vyzerajúcim klamstvom však len násobí absurditu celej situácie a dáva tušiť, že šťastné konce patria do rozprávok a život s nimi príliš neráta. Symbolické prekonanie beznádeje prichádza až v závere knihy. A spolu s ním aj pocit neodbytnej katarzie z výborne vyrozprávaného príbehu.
Lenka Szentesiová
