Vyhľadávanie
Jaroslav Šrank: Autorské texty s folklórnou dimenziou, Bratislava, Univerzita Komenského 2009
Interdisciplinárny prístup k umeleckému textu, výzva ostatných desaťročí, pred nás kladie úlohu stať sa dvojdomými. Neraz sme svedkami nie práve vydarených snáh o rýchle osvojenie si elementárnych poznatkov z „druhej strany“ výskumnej bariéry. Nie každý je ale rozhľadený v širokom spektre humanitného poznania. Vznikajú práce, ktoré sa snažia pridať ku konkrétnej literárnovednej metodológii, dlhodobým štúdiom nadobudnutej poznatkovej báze a viacročnej recepčnej skúsenosti aj čosi z inej spoločenskovednej disciplíny bez toho, aby len nedávno osvojené poznatky boli systemizované, aby korešpondovali s výskumným zámerom. Výnimkou je literárny vedec Jaroslav Šrank. Jeho erudícia v oblasti literárnej vedy sa počas niekoľkých rokov výskumu skĺbila s poznatkami etnológie (národopisu), aby dala vzniknúť monografii Autorské texty s folklórnou dimenziou.
Šrank sa odrazil od elementárnych výskumov slovenskej folkloristiky (Milan Leščák, Oldřich Sirovátka), tvorivo nadviazal na nedávne analýzy literárnej vedy (Peter Liba, Mária Dzubáková, Viliam Marčok). Svoj zámer, podať interpretačno-poetologickú analýzu skladby Jána Buzássyho Rozprávka (1975), vďaka rozhľadu vo folkloristickej problematike prekonal. Buzássyho text zaradil do sféry autorských textov s folklórnou dimenziou. Stalo sa tak po teoreticko-metodologickom spore, ktorý na pomerne rozsiahlom priestore viedol s doterajším videním textov nesúcich stopy folklórnych inšpirácií.
Akými textami sú autorské texty s folklórnou dimenziou? Monografista ich klasifikuje ako umelecké diela, v ktorých folklórne fakty nadobúdajú postavenie textových prvkov svojbytnej štruktúry a podieľajú sa na jedinečnej, svojbytnej sémantike textu tým, že k nej prispievajú odkazovaním na folklórne fakty. Zmienku si zaslúži skutočnosť, že Šrank sa pri ich posudzovaní neupriamil len na fenomén tvorivosti autorského subjektu interpretovaného textu. Zašiel ďalej, do štruktúry textu. Folklorizmus nevníma len ako prežívanie stôp folklóru v textovej podobe, ale ako činiteľ kreujúci výstavbu výpovede. Presnejšie, ako uplatňovanie výstavbového a významotvorného princípu medzitextového odkazovania medzi autorským textom a kontextom folklórnych faktov a štruktúr, ktorých indikátormi a generátormi sú folklórne prvky v autorskom texte. Šrank zachádza ešte ďalej, a navzdory stereotypom vraví, že pri výskume tohto javu je nutné mať na pamäti, že vzťah medzi folklórnymi prvkami v autorskom literárnom texte a autentickými folklórnymi faktami nie je vzťahom originál – variant alebo prameň – jeho adaptácia. V ich vzťahu je čosi, čo majú spoločné, ale aj čosi rozdielne.
Monografia Autorské texty s folklórnou dimenziou rozhodne nie je len o inovatívnej interpretácii Buzássyho skladby, aj keď k nej všetky cesty Šrankovej knihy skryto smerujú. Je najmä o snahe priniesť nový, aktuálne výskumné trendy sledujúci pohľad na problematiku folklórnych inšpirácií v textoch umeleckej literatúry. Pohľad, ktorý by nielenže nemal ujsť odborníkom z oblasti literárnej vedy, ale aj pohľad, ktorý môže posunúť vpred folkloristický výskum v rámci etnológie.
Peter Mráz
