Recenzia
Veronika Čigarská
13.02.2024

Balík básní z Bieloruska

Vydavateľstvo Modrý Peter sa roky zameriava na kvalitnú súčasnú domácu aj inonárodnú básnickú tvorbu nielen pre dospelého čitateľa. Tentoraz vydalo zbierku básní pre deti s podporou startupového projektu, ktorým chcelo poukázať na situáciu s bieloruskými médiami a knižným trhom. Po roku 2020 a potlačení protestov totiž došlo k ďalšiemu obmedzeniu slobody prejavu, mnoho nezávislých médií zaniklo, prípadne boli označené za extrémistické, viacero novinárov zatkli. Jedným z nich bol Andrej Skurko, ktorého len nedávno prepustili z väzenia.

Autor zbierky O slonoch a jazvecoch (a trochu aj o deťoch) bol šéfredaktorom najstarších bieloruských nezávislých novín Naša Niva. Básne pre deti písal vo väzení pre svojho syna Tamaša. Slovenský básnik, publicista, literárny vedec a vydavateľ Peter Milčák publikovaním jeho zbierky tak reaguje aj na represie, ktoré poznačili literárnu tvorbu a kultúru Bieloruska.

Zbierka vyšla v bieloruskom jazyku v roku 2022 a jednotlivé básne boli prerozprávané aj v podobe animácií dostupných na platforme YouTube. Poslucháč si ich môže vypočuť naskenovaním QR kódu na zadnej obálke knihy. Zbierka obsahuje 65 básničiek, ktoré sa odlišujú dĺžkou, ale aj tematickým zameraním. V básňach sa kreujú najmä vtipné situácie a príbehy domácich a lesných zvierat, ale aj udalosti zo života detí a ich rodičov. Texty, ktoré prebásnil prekladateľ z ruštiny, spisovateľ a textár Ján Štrasser, vynikajú rytmom, komickosťou a hravosťou. Niektoré sú konvenčnejšie, iné disponujú nápaditosťou a nonsensom. V zbierke sa spomína meno chlapca Tomáša (po autorovom synovi Tamašovi), ktorý reprezentuje dieťa aj na druhej strane knihy. Niektoré básne sú interaktívne, čím čitateľa vyzývajú a zapájajú aj do samotného obsahu príbehov („Tomáš, práve nadišiel tvoj čas! Povedz všetkým, kto má aký hlas!“ s. 17). Detskému čitateľovi bude zaiste sympatická konkretizácia jeho reality, ktorá sa v básňach prejavuje predovšetkým vo zvedavosti, objavovaní každodennosti sveta a v značnom využívaní predstavivosti a fantázie.

Invenčnosť básní spočíva aj v tom, že zvieratá (najmä vlci a levy) v nich nie sú vykreslené stereotypne, ako to býva v klasických rozprávkach, teda s negatívnymi konotáciami, ale ako postavy, ktoré majú takisto svoje pocity a potreby (básne Dobrý vlk alebo Lev a baránok). V textoch je prítomný aj didaktizmus, napríklad v podobne eticky korektného správania sa k zvieratám (báseň Reťaz alebo Psíček býval pri sude), o ktorom je možné viesť s najmenším čitateľom ďalšie rozhovory.

Digitálne ilustrácie, ktoré vytvoril Raman Garoška, sú napriek svojej jednoduchosti veľmi detailné, miestami až dekoratívne (napr. vo folklórnych vzoroch na šatách a rôznych predmetoch dennej spotreby). Často sa v nich vyskytuje aj text, ten je niekde preložený do slovenčiny, no vo väčšej miere ponechaný v bieloruštine. To môže samostatného čitateľa (predovšetkým prvočitateľa) ochudobňovať o zážitok, napr. pri interaktívnej básni Zmätok, kde si zvieratá vymenia svoje „hlasy“. Zvuky zvierat majú podobu textu v komiksových bublinách, ktoré by si čitatelia určite radi vyskúšali prečítať v slovenskom jazyku. Básničky sú však svojím obsahom, ale aj jednoduchosťou jazyka a rýmov vhodné najmä pre predškolákov.

Veronika Čigarská (1996)

Vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a estetiky na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Pôsobí ako výskumná pracovníčka v odbore filológia v Centre výskumu detskej reči a kultúry na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom výskume sa zameriava na žáner obrazovej knihy, tzv„picturebook“