Bodka (Fejtóny 2003 – 2006) - Milan Lasica - Bystro, vtipne, elegantne

Bystro, vtipne, elegantne

Bystro, vtipne, elegantne

Milan Lasica: Bodka (Fejtóny 2003 – 2006). Bratislava, Forza Music 2007

  Pred bodku sa zmestí všetko a kniha Milana Lasicu ukazuje, že aj do nej: bystré pozorovanie, suchý humor, ležérna irónia i sebairónia, poznanie, že všetko tu už bolo, ale všetko je zároveň aj čímsi nové. Fejtóny Milana Lasicu sme mali možnosť čítať v týždenníku Domino fórum a v časopise Týždeň, a ako sa uvádza v edičnej poznámke, nadväzujú na knihu Spoza dverí (2003).

  Treba poznamenať, že už sme si zvykli na Lasicovo inteligentné písanie, na jeho schopnosť vidieť celok v detaile a spozorovať aj každučký detail celku, na spôsob, akým vníma a používa slovo – a od toho by sa dalo odraziť. Pre Lasicu sú slová čímsi ako živými sprievodcami životom, ak nájde nejaké staré, neošúchané, rokmi zasunuté slovo, netají sa radosťou či prinajmenej tichým úsmevom: aj takéto my máme. Vie pracovať so slovenčinou ako málokto, čo sa, prirodzene, väčšmi odráža v jeho piesňových textoch, no ani pri fejtónovom písaní nezaprie v sebe majstra, ktorý cíti eleganciu i vibrácie každého slova a ktorému viac ako komukoľvek inému záleží na tom, ako ich zapracuje do vetného celku.

  Lasicove témy sú z každodenného života, politiky, nájdu sa aj dni, v ktorých úprimne priznáva, že nevie, o čom písať, ale aj tak vznikne ľahučký, myšlienkovo presne dotvorený text. Pravda, „vynútená“ pravidelnosť písania pre noviny aj v jeho prípade spôsobuje, že niektoré texty sú ešte vydarenejšie ako tie ostatné, ale asi tak to pozorný čitateľ aj vníma (a sú mnohí, ktorí začínajú čítať časopis Týždeň od konca práve kvôli nemu).

  Milan Lasica sa netají svojimi názormi ani – povedzme – politickými preferenciami, čitateľ uňho vždy vie, na čom je, a predsa ho ešte prekvapí, pobaví, niekedy zarazí. Jeho vecný štýl iste v sebe nezahŕňa nič kvetnaté, akoby romantické, vznešené, tomu sa autor programovo a úspešne vyhýba. „Sú to fejtóny o našich ilúziách, ktoré si medzi Dunajom a Tatrami znova a znova živíme a zdôvodňujeme. A strážime – ako oko v hlave,“ píše v malej záverečnej poznámke Tomáš Janovic.

  Čítať Lasicove fejtóny môže byť aj poučné, aj zábavné, aj inšpiratívne, pre každého, čo si vyberie. A v tom je tiež výrazný vklad autora, ktorého aj takto spoznávame, a spoznávame tým aj jeho priateľov, divákov z jeho divadla, skrátka ľudí, ktorí ho čímsi zaujali, upútali. Lasica vie rozprávať, vie rozvinúť príbeh, má zmysel pre pointu, teda možno iným slovom pre tú dôležitú bodku za vetou.

Viera Prokešová