Vyhľadávanie
Jiří Olič: Očistec Mareka Ormandíka, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. Preklad Daniela Števčeková
Úvodné slovo v reprezentatívnej monografii o súčasnom výtvarníkovi a sochárovi s nezameniteľnou fyziognómiou patrí Milanovi Lasicovi. Určite nejde o náhodu, veď obaja sa pred dvoma rokmi už v knižke stretli. V Milanchólii (Vyd. Slovart, 2008) Milan Lasica otextoval Ormandíkove obrazy a publikácia mala okamžitý a výrazný úspech. O úspešnosti tohto umelca a originálneho ilustrátora svedčí aj paralelne aktuálny titul z Vydavateľstva Slovart Veľké veci Mareka Ormandíka.
Úvahový rámec Očistca Mareka Ormandíka predstavuje analytický text českého básnika, kritika a esejistu. Venuje sa v ňom pojmu očistec predovšetkým v kresťanských, historických a literárnych súvislostiach. Naznačuje aj súvislosti s Ormandíkom, no skôr nenápadne, evokačne a asociačne. Gros knihy tvorí cyklus malieb a sôch z rokov 2009-2010 príznačne inšpirovaných Danteho dielom. Spoločnosť Dante Alighieri už vydala prvú časť Danteho komédie: Peklo s ilustráciami Mareka Ormandíka v roku 2007. Ak sa stretávame v tejto knihe s novými ilustráciami, možno sú pokračovaním projektu, každopádne majú pečať originality, svojskú, sýtu kontrastnú farebnosť a halucinačnú, expresívnu figurálnosť. Kompozície malieb sú jednoduché so solitérnymi objektmi – centrom sa stáva zväčša človek, hlava s deformovanými proporciami, akoby Ormandík zachytával vo výraze a tvare tela i jeho častí samú dušu a jej stav. Posedieť si nad jeho obrazmi bude zaiste inšpiratívne, takisto ako hľadať súvislosti s Dantem a s celým veľkým tematickým hniezdom človeka, pekla, raja, očistca a Boha.
Očistec Mareka Ormandíka dopĺňajú ešte dve jeho série malieb s názvami Magenta a Žltá. Ďalej nasleduje krátky pocitovo spomienkový text výtvarníka a publicistu Martina Gerboca, kde okrem iného píše: „Jeho maľby tak celkom určite nie sú opísateľné nijakými exaktne vypovedateľnými slovami, tie sú totiž priveľmi konkrétne na to, aby na svojej obmedzujúcej ploche neschopnej vyjadriť akúkoľvek vnútornú skúsenosť dokázali atakovať diváka rovnakou intenzitou ako samotná maľba.“ Ich spoločné dielo predstavuje časť Spolu. V závere nájdeme základnú chronológiu Ormandíkovho diela a jeho výstavných a ďalších aktivít. Treba ešte dodať, že texty sú uvedené aj v angličtine (preklad Elena a Paul McCullough), čo patrí v danej žánrovej kategórii k slušnému a overenému štandardu.
Radoslav Matejov
