Čaro nedotknutej prírody

V grafickej tvorbe sa venuje prevažne prírodným a zvieracím motívom, ktoré pretavuje do predmetov bežnej spotreby (navrhla dizajn batohov Fjällräven Kanken, bola dizajnérkou aj pre švédsky obchodný dom Ikea). Téma prírody a zvierat jej nie je cudzia ani v najnovšej ilustrovanej knihe s názvom Najkrajšie miesto.

Titul charakterizuje príbeh o dobrodružnej výprave dvoch medveďov na najkrajšie miesto na svete. Dôležitú úlohu v príbehu zohráva pohľadnica vyobrazujúca čarovné miesto. Pohľadnicou sa otvára príbeh medzi starým otcom a vnukom. V knihe je znázornený ich vrúcny vzťah, zachovanie tradície a potreby starať sa o niečo, čo je v súčasnosti už výnimočné. Forma istého rozprávania o čomsi tajomnom až magickom, ukrytom v srdci nedotknutej prírody, sa tak prenáša z jednej generácie na druhú. Nájdenie takého miesta si vyžaduje odhodlanie a predovšetkým prekonanie strachu. Kniha obsahuje prvky klasického dobrodružného príbehu ako prípravu, plavbu na lodi, strach z nepoznaného, divoké zvieratá či objavovanie nových miest prostredníctvom starej mapy a podobne.

Ilustrovaná kniha poukazuje nielen na túžbu po hľadaní miesta nenarušeného ľuďmi, miesta, v ktorom majú divoké zvieratá slobodný život, ale aj vlastného miesta vo svete. Kontrast prístavného mesta a miesta s nedotknutou prírodou je tvorený zásahom ľudí, aj keď sa v príbehu žiadni nevyskytujú. Prístavné mesto je personifikáciou sveta ľudí plného ruchu a obchodov. Zvieratá v meste sú na svoj život také zvyknuté, že ich pôvodné, prirodzené miesto nezaujíma alebo už naň zabudli. Umocňujúci účinok na čitateľa vytvára scenéria, keď si starý otec s vnukom myslia, že sa na vytúžené miesto už dostali. Tvoria ho vyklčované stromy a červeno-biele pásky znázorňujúce zneváženie prírody človekom. Autorka narába tematicky aj s problematikou ochrany životného prostredia a neporušenej prírody, ktorú je potrebné chrániť. Na to sa podujme starý otec, ktorý na najkrajšom mieste ostane, aby tam prežil zvyšok svojho života. Jeho odlúčenie od vnuka sa bližšie nešpecifikuje. Čitateľ má k dispozícii iba ilustrovanú dvojstránku bez textu, na ktorej je znázornený vánok povievajúci listami a nočná obloha so súhvezdiami (čo môže citlivo evokovať smrť starého otca), ale príbeh sa končí šťastne. Nájdenie najkrajšieho miesta je stotožnením sa človeka s prírodou a s potrebou prechovávať k nej úctu a rešpekt.

Čaro tohto príbehu by nefungovalo bez ilustračnej zložky, ktorú tvoria celostránkové a trojštvrtinové ilustrácie, ale aj malé vinety, definujúce čas i dynamiku príbehu. Ilustrácie čitateľovi sprístupnia pohľad na švédsku prírodu, les, zvieratá, ale aj polárne žiary. Paleta farieb je nenásilná, prevládajú teplé, zemité farby (najmä hnedá, zelená a modrá). Z predsádok knihy, ktoré dotvárajú súhvezdia, je zrejmý aj záujem autorky o astronómiu. Symbolicky sa v nich nachádza súhvezdie Veľkej medvedice (odkazujúce na starého otca) aj Malého medveďa (znázorňujúce vnuka). Titul poukazuje na vzťah človeka k prírode z pohľadu minulosti, ktorú už nie je možné vrátiť, prítomnosti, za ktorú máme byť vďační, a hlavne budúcnosti, o ktorú sa treba postarať.