Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Preklad Katarína Karovičová
Čierna skrinka ukrýva nevypovedané tajomstvá, okolnosti trpké, no najmä bezohľadne pravdivé. Umiestňuje sa do najmenej rizikovej zadnej časti lietadla, v prípade havárie záznamové zariadenie pomôže objasniť, čo bolo jej príčinou. V románe izraelského spisovateľa Amosa Oza je to inak. Jeho čierna skrinka je uložená v najrizikovejšej časti ľudského bytia, v srdci. Protagonisti príbehu ju otvárajú až po uprataní neporiadku skrachovaného vzťahu. Amos Oz, nositeľ početných cien za literatúru, v dielach prepája pohnuté príbehy hrdinov s celospoločenskými udalosťami. Exkurzom do vnútra postáv niekedy citlivo, inokedy sarkasticky reaguje na dopad sociálno-politických podmienok na medziľudské vzťahy a súboj hodnôt. Po vyše dvadsiatich rokoch od originálu vychádza slovenský preklad epištolárneho románu Čierna skrinka. Hrdinovia románu, Ilana a uznávaný sociológ Alec Gideon, prostredníctvom listov po siedmich rokoch mlčania otvárajú čiernu skrinku takmer zabudnutého spolužitia. Obaja žijú nové životy (Gideon už v Chicagu), Ilana sa druhýkrát vydala a v manželstve, ktoré pociťuje ako naplnené, sa jej narodila dcéra. S exmanželom ju spája iba správaním nezvládnuteľný syn, príčina obnovy komunikácie. Ilana žiada o finančnú pomoc na jeho kauciu a pokračovanie štúdia. Bravúrne zvládnutý epištolárny spôsob písania ponúka čitateľovi rekonštrukciu rozpadu manželstva, komunikácia prechádza z oficiálnej na osobnú a v dlhých introspektívnych listoch odhaľuje bolestivé stránky vzťahu. Popri vzájomnom obviňovaní vypovedá i o vlastných pocitoch viny, popri egoizme a povýšeneckosti sa odhaľuje túžba pomáhať. Zložité psychické pochody zmietajúce sa v neschopnosti priznať si chybu skomplikuje (a zároveň urýchli mnohé rozhodnutia) ochorenie exmanžela. Do tohto očisťovania vstupuje túžba po majetku (istým spôsobom náplasť na komplexy menejcennosti) súčasného Ilaninho manžela, citovým vydieraním jej exmanžela rýchlo zbohatne, obdivuhodné kalkulovanie osobného advokáta a Boazovo hľadanie i nájdenie svojho miesta vo svete. Pozorné čítanie korešpondencie medzi všetkými aktérmi príbehu dynamicky mení úsudky na ich konanie, nedovolí vyniesť jeden správny súd. A práve Ilana je tá, ktorá najviac verí a trpezlivo hľadá cesty k uspokojeniu všetkých strán. Na pozadí osudov autor vykresľuje i silno pociťované náboženské a politické spory, proti sebe stavia silne veriaceho Žida s politickými ambíciami a sociológa zaoberajúceho sa fanatizmom: „Ničíme sami seba...pre teologickú chorobu. Čo je posadnutosť vykúpením? Iba maska zakrývajúca totálny nedostatok základného talentu žiť.“ V závere románu sa situácia hrdinov obracia. Syn Boaz neplánovane dovedie rodičov na miesto symbolizujúce prapríčinu rozpadu rodiny, zakopáva čiernu skrinku a nachádza novú pôdu. Ilana, predtým „žena oboch“ sa stáva „matkou“ – tak, ako sa podpisuje na posledný list manželovi Michalovi (ale už v rozvodovom konaní). Román Čierna skrinka uspokojí náročného čitateľa. Napriek jej otvoreniu neponúkne jednoznačnú odpoveď.
