Vyhľadávanie
František Jozef I. bol 68 rokov cisárom stredoeurópskej monarchie, ktorú dnes poznáme pod názvom Rakúske cisárstvo, neskôr Rakúsko-Uhorská monarchia. Jeho život, ktorý poznamenali rodinné tragédie aj politické prehry, dôkladne zmapovalo duo rakúskych historikov. Vytvorili pôsobivý portrét osobnosti, do ktorej svojho času vkladali veľké nádeje aj slovenskí národovci.
Rakúski historici Michaela Vocelková a Karl Vocelka sa vo svojej práci zameriavajú na dynastiu Habsburskej monarchie. Okrem cisára Františka Jozefa I. sa v predchádzajúcej samostatnej publikácii venovali aj jeho manželke Alžbete Bavorskej (Sisi), v diele Sisi – Život a legenda cisárovnej (Sisi – Leben und Legende einer Kaiserin, 2014).
Kniha František Jozef I. Cisár rakúsky a kráľ uhorský 1830 – 1916 je kompletnou monografiou pracovného a súkromného života predposledného cisára v Rakúsko-Uhorsku. Autori na základe vlastného bádania a bohatých použitých zdrojov sumarizujú detstvo Františka Jozefa I., rodinné pomery, do ktorých sa narodil, vzťahy s matkou arcivojvodkyňou Žofiou, podrobne na základe zachovaných listov, dokumentov popisujú jeho výchovu, časy štúdií, oboznamovanie sa s politikou a diplomaciou.
Bratranci a sesternice
"Moc habsbursko-lotrinskej dynastie bola síce zabezpečená, ale otázka, kto by mal byť následníkom cisára Františka, mala nejasnú odpoveď. Panovník bol ženatý štyrikrát. Z prvého manželstva s Alžbetou Wilhelmínou Würtenberskou pochádzala iba predčasne zosnulá dcéra, z druhého manželstva so sesternicou Máriou Teréziou Neapolsko-Sicílskou vzišlo dvanásť detí, z ktorých však väčšina neprežila detský vek. Dospelosť dosiahli len dvaja synovia: prvorodený Ferdinand a jeho o deväť rokov mladší brat František Karol, otec neskoršieho cisára Františka Jozefa“ (s. 18). Z citátu vyplýva, že zo zväzku s vlastnou sesternicou sa nenarodili len deti Františka Jozefa I. a Sisi, ale aj otec Františka Jozefa I.
Významné miesto má v knihe revolučný rok 1848, keď František Jozef I. nastúpil na trón. Dôležité je aj zoznámenie sa s vlastnou sesternicou z maminej strany Alžbetou Bavorskou, ktorá sa v roku 1854 stáva jeho manželkou. Podľa publikácie mal František Jozef I. pred Sisi záujem aj o iné ženy. Náklonnosť mladého cisára k arcivojvodkyni Alžbete Františke d ´Este historici dokonca nepovažujú ani za povrchný. Proti zväzku sa však postavila arcivojvodkyňa Žofia: ,,Alžbeta Františka d ´Este bola dcérou arcivojvodu Jozefa Antona Johanna z uhorskej línie rodiny a mala za sebou krátke manželstvo s arcivojvodom Ferdinandom Karolom Rakúskym- d ´Este, princom z Modeny, ktorý onedlho po svadbe zomrel. Žofia nechcela za nevestu nikoho, kto by mal čokoľvek spoločné s Uhorskom a to najmä po Libényiho atentáte,“ píše sa v knihe. Matka Františka Jozefa I. preto zariadila svadbu mladej vdovy s arcivojvodom Karolom Ferdinandom, synom víťaza bitky pri Aspene (s. 106).
Sisi a záletný cisár
"Mladý cisár a Sisi sa stretli 16. augusta 1853 v Ischli, zjavne sa do seba okamžite zaľúbili a vôbec, alebo len málo, brali ohľad na staršiu sestru Helenu, ktorá pôvodne mala byť nevestou.“ Táto často opisovaná scéna sa podľa knihy naozaj odohrala. V publikácii historici opisujú zväzok ako plný lásky, ktorý začal mať prvé trhliny po smrti ich prvorodenej dcérky Žofie. Ďalším bremenom pre vzťah cisárskeho páru sa ukázalo vypuknutie vojny v Taliansku, keď sa objavili prvé správy o nevere cisára.
"Cisár zjavne nadviazal počas tejto vypätej situácie niekoľko ľúbostných vzťahov, na čo Alžbeta reagovala v júli 1890 ,útekomʻ k svojej rodine do Possenhofenu a o niečo neskôr odchodom do Stredomoria“ (s. 123). Aj keď sa šírili rôzne chýry o nevere Sisi, podľa publikácie neexistujú presvedčivé dôkazy, že by sa tak udialo. Naproti tomu Františka Jozefa sama arcivojvodkyňa Žofia označuje ako náruživého milovníka. Naozaj dobre zdokladovaný je minimálne jeden z dlhoročných cisárskych milostných pomerov počas manželstva.
Vreckoví zlodeji a naničhodníci
Historici spomínajú aj vojnu s Talianskom, vnútropolitickú krízu a neúspešnú vojenskú reformu, či boj o nadvládu v Nemecku. Myšlienky cisára sú zdokladované pomocou korešpondencie matke.
"Kým zodpovedajúco svojej výchove bol František Jozef na verejnosti vo vyjadreniach zdržanlivý, v listoch matke sa o svojich protivníkoch vyjadruje úplne otvorene: tak ako sa 2. októbra 1860 sťažuje na zlodejstvo Garibaldiho, lúpeže Viktora Emanuela, doteraz nevídané prejavy zlodejstva v Paríži, ktoré sa navzájom prekonávajú, aj v druhom liste nazýva Napoleona III. naničhodníkom a v ďalšom Talianov vreckovými zlodejmi a zlodejmi území" (s. 135).
Vyvrcholenie panovníkovho života je zastúpené korunováciou v Budapešti. Do obsahu sa dostali aj kapitoly venované samovražde korunného princa Rudolfa, smrti brata Ferdinanda Maximiliána v Mexiku, posledné roky so Sisi a jej vražda spáchaná anarchistom. Kniha popisuje aj Františka Jozefa ako starého cisára, dožívajúcu monarchiu, cestu k prvej svetovej vojne, jej vznik a vyhlásenie vojny Srbsku, začiatok vojny. Knihu uzatvára kapitola spojená so smrťou cisára 21. novembra 1916.
Publikácia má bohatý poznámkový aparát, zoznam citácií použitej rakúskej, nemeckej, britskej, francúzskej, talianskej literatúry. Menšie zastúpenie má česká, slovenská, maďarská či egyptská literatúra. Publikácia môže byť zaujímavá pre každého, kto si chce osviežiť historické vedomosti a určite sa v nej dozvie aj niečo nové. Absentujú jasnejšie prepojenia Habsburskej monarchie s územím dnešného Slovenska. Téma by však mohla byť dobrým námetom pre samostatnú knihu.
Karl Vocelka (1947) Česko-rakúsky historik, profesor rakúskych dejín na Viedenskej univerzite. Špecializuje sa na dejiny raného novoveku.
Michaela Vocelková (1968) Rakúska historička, prednáša na Viedenskej univerzite, od roku 2002 je členkou dokumentačného centra Simona Wiesenthala.
