Preklad Ján Švantner
Spolok sv. Vojtecha 2015
„...autor neustále smeruje k duchovnému vyústeniu pozemského života...“
Významný francúzsky spisovateľ (1900 – 1944) začal pracovať na diele v roku 1936 a aj v súčasnosti zostáva svojím aktuálnym obsahom pre čitateľa príťažlivé a inšpirujúce.
Autor rozvíja v Citadele myšlienky veľmi precízne, dôsledne a predovšetkým postupne. Tak, ako v knihe prostredníctvom rozprávača hovorí o nadchýnajúcom procese tvorby, tak tvorí i on sám. Uvedomuje si (a v texte aj vysvetľuje) chabú nosnosť slov, nemožnosť jedným výrazom obsiahnuť celý potrebný význam, preto využíva rozličné obrazné pomenovania, aby túto výrazovú nespôsobilosť sčasti preklenul. Jemnými dotykmi, no veľmi skúsene – slovo po slove, obraz po obraze, kapitolu po kapitole – sa pokúša čo najzrozumiteľnejšie vyformovať podobu životnej pravdy. Posunúť k čitateľovi kľúč k jej poznaniu, preniesť ho na úroveň, z ktorej bude ochotný a schopný túto pravdu vnímať a okolnosti zrodu jej poznania dostatočne prežiť: „Budeš sa dívať tak, ako som chcel, lebo to, čo som ti priniesol, nie je mudrovanie, ale hľadisko, onen bod, z ktorého môžeš uvažovať.“ Pri čítaní Citadely je potrebné neustále vnímať Saint-Exupéryho zobrazené myšlienkové prúdy a prehlbovať rysy, ktoré v mysli i v duši zanechávajú. Autor je zručným umelcom vedeným vášňou písať, láskou k ľuďom a neutíchajúcou potrebou dať zo seba to najlepšie.
Citadela je fascinujúcou prechádzkou v záhrade pohlcujúcich slov, umeleckých, obrazných a štylistických pomenovaní, ktoré sa autenticky prihovárajú človeku v mnohých životných situáciách: vzťah k partnerovi, súrodencovi, deťom, rodičom či iným blízkym ľuďom, prežívanie ťažkých i radostných momentov, zvládnutie práce, svojich povinností. Za tým všetkým však autor neustále smeruje k duchovnému vyústeniu pozemského života, k pravému významu ľudského poslania, k Bohu − jedinej, v tejto chvíli pre nás plne neuchopiteľnej pravde. V tomto duchu zostáva i „neukončenosť“ Exupéryho Citadely symbolická, z hľadiska významu knihy takmer predvídateľná. Konečné zavŕšenie, doznenie diela totiž zostáva na čitateľovi, na jeho správnom precítení autorovho posolstva a na jeho následných činoch. Pôžitok z čítania i z tvorby tak má schopnosť dostaviť sa viackrát a vo svojom konečnom, najpodstatnejšom efekte až v rovine, kde už slová nezohrávajú žiadnu úlohu a kde všetky rozpory navzájom splynú.
Text vychádza v kvalitnom preklade básnika a prekladateľa Jána Švantnera aj s jeho fundovaným a mimoriadne zaujímavo koncipovaným doslovom. Kniha sa tak stáva lahôdkou pre čitateľov, ktorí radi prekračujú prvoplánovosť literárneho diela a v umeleckej tvorbe hľadajú bohaté podnety pre svoje plodné zamýšľanie sa nad významom ľudskej existencie.
