Čítanie v mysli dramatika (Karola Horáka) - Dagmar Inštitorisová - S vnútornou zaujatosťou

S vnútornou zaujatosťou

Dagmar Inštitorisová

Čítanie v mysli dramatika (Karola Horáka)

Bratislava, Vydavateľstvo Tatran 2007

Aby sa o niekom zrodila monografia, ešte nemusí ležať v truhle. Môže byť, naopak, plný síl a tvorivého rozmachu. Jeho dielo však musí získať pozornosť, zaujať, provokovať odborníka, aby sa s ním vyrovnal. Takýmto autorom je dramatik, prozaik (a v istom zmysle aj básnik), režisér, dramaturg, scenárista a ešte literár­ny vedec, pedagóg atď. Karol Horák. V mnohom ohľade inšpiratívny, ale vari aj nedocenený, posúvajúci hranice dramatického tvaru a jeho možnos­tí do sféry flexibility, otvorenosti, viacvýznamovosti, procesnos­ti. Na pozadí ustálenej a v sta­rom režime aj priškrcovanej dramatickej a divadelnej scény sa Ho­rákova dramatika presadila ako moderná, originálna, dynamická a ­slobodná. Otvárala toľko nových dvier a hýrila toľkými podnetmi, že bolo len otázkou času, kedy sa o nej zjaví komplexnejšia syntetické práca.

Stalo sa tak nedávno. Publiká­cia Dagmar Inštitorisovej sa – v dobrom slova zmysle – vymy­ká z tradičných predstáv o monografii, pod ktorou sa myslí niečo popisné až nudné. Charakterizuje ju vonkajšia pestrosť a zároveň veľká vnútorná zaujatosť, ktorá našla výraz aj v štýle a celkovom tóne práce. Autorka prekladá vlastný text ukážkami z Horákových diel, uvádza jeho názory aj názory kompetentných kritikov, vedcov, dramatur­gov, režisérov, scénografov, ba i bývalých hercov z Horákovho štu­dentského divadla. Z tohto mnohohlasu, režírovaného autorkou, plasticky vyrastá dramatikova postava ako originálna, mnohorozmerná, tvárna, vnášajúca do sloven­skej drámy a divadla pôvodné tóny, neopakovateľnú chuť nového umenia a mnohostrannú tvorivosť.

D. Inštitorisová si dala náročný cieľ, rozhodla sa predstaviť K. Horáka ,,v celej bohatosti jeho uvažovania, tak, aby bolo vidieť, v čom spočí­va podstata jeho poetiky a estetiky, jeho diel a dramatického myslenia“. Kon­štitutívnymi znakmi Horákovho umenia a dramatického rukopisu sú podľa nej obraznosť, metaforickosť, poetickosť, sémantická hra, historic­kosť, fragmentárnosť, intertextuálnosť, symbolickosť, znakovosť, procesnosť atď. Ak si tieto charakteristiky prečítame v kontexte jednotlivých kapitol, zistíme, že nej­de o efektné hromadenie slov. Každý výraz je rezultátom dlhodobého poznávacieho procesu, sústredeného úsilia postihnúť mnohorozmernosť Horákovej poetiky. Zložitá úloha, ale autorka sa jej zhostila takpovediac na výbornú. Pri koncipovaní prešla všetkými jeho hrami, fragmentmi, adaptáciami pre rozhlas a iné médiá, zhodnotila jeho prínos v di­vadle poézie, jeho dramatické predstavenia v školskom súbore, v ktorých dominovala satira, humor a irónia, i zmenu obraznosti a jazyka v ďalších hrách s témami matky, otca a vojny. Podrobne sa zaoberala Horákovými hrami inšpirovanými národnou históriou a jej protagonistami v období národného obrodenia. Teda hrami o Záborskom, Štúrovi, Jankovi Kráľovi, Hroboňovi, poňatými demýtizujúco a novo. Sledovala jeho vývin až do súčasnosti.  Horák sám sa tu prezen­tuje, ukážkou a komentármi, ako prozaik, režisér, dramatik, sce­nárista, literárny historik. Monografia je koncipovaná tak, že sa dá v nej listovať, čítať takmer ako v umelecky exponovanom texte. Napriek tomu autorka pevne drží v rukách svoj pôvodný zá­mer, takže publikácia, hoci vnútorne rozmanito členitá, predstavuje jeden celok. A ako sa na komplexnú monografiu patrí, obsiah­la aj Horákovu biografiu a bibliografiu, tú spracovanú naozaj dôkladne. Ku knižnej publikácii je pripojený i nosič DVD, teda Horákove hry naživo.

Vladimír Petrík