Režisér Juraj Svoboda (1933) má za sebou dlhú a úspešnú divadelnú kariéru, ktorá sa začala v roku 1957 promóciou na VŠMU v Bratislave a pokračovala za režisérskym pultom vo viacerých slovenských divadlách. Režíroval televízne inscenácie a pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave, kde sa v roku 1986 stal profesorom. Pedagogicky pôsobil aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Svoje predovšetkým pracovné vzťahy s mnohými osobnosťami v oblasti umenia zužitkoval v troch knihách. V roku 2003 Juraj Svoboda vydal vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov prvú knihu biografických esejí o slovenských hercoch a divadelníkoch Dali nám viac, ako (sme) si mysleli. O tri roky neskoršie (2006) mu vyšla druhá kniha s podobnou tematikou. V oboch tituloch sústredil šesťdesiat profilov predstaviteľov slovenskej divadelnej kultúry. Nedávno (takmer po desaťročí) mu v rovnakom vydavateľstve vyšiel tretí diel esejistických medailónikov Dali nám viac, ako (sme) si mysleli III. Kniha obsahuje ďalších šesťdesiat profilov hercov, herečiek, režisérov, ktorými doplnil dve predchádzajúce knihy. Aj v tomto novom diele píše Svoboda o známych predstaviteľoch slovenského divadla (J. Adamovič, F. Zvarík, M. Dočolomanský, J. Króner, I. Krajíček, V. Jamnická, A. Korenči a ďalší), no pripomína aj životné osudy ďalších „služobníkov Tálie“, ktorých mená sa tak často nevyskytovali v divadelných programoch či v titulkoch filmov a televíznych inscenácií. Autor sa okrem hercov venoval aj profilom ďalších ľudí „od divadla“. Z dramatikov je to P. Karvaš, I. Bukovčan, Š. Králik, z režisérov Š. Uher a B. Kriško, z osobností v oblasti opery či hudby v knihe nájdeme profily operných spevákov O. Malachovského, A. Kucharského či dirigenta L. Rajtera. Svobodove profily okrem biografických údajov obsahujú aj dôležité inscenácie, v ktorých protagonisti vystupovali, a nezabúda ani na tvorivé počiny, ktoré sa stali míľnikmi v ich profesionálnej kariére. Dôverný prístup autora pri charakterizovaní jednotlivých divadelníkov mu umožňuje aj to, že ako divadelný a televízny režisér svojich hrdinov osobne poznal a často zachytil aj také ich črty, príbehy a životné epizódy, ktoré sú bežným vnímateľom nedostupné. Zo Svobodových esejistických profilov vyžaruje ľudský prístup, empatia a snaha nezabudnúť na tých, ktorí nám „dali viac, ako sme si mysleli“.
