Po románe Mať rád nestačí prichádza pomerne neznámy autor vystupujúci pod moderným pseudonymom Juraj 8X so zbierkou poviedok Darebák.
Súbor dvanástich próz bol napísaný pred vyše štvrťstoročím v predrevolučných časoch a nevyhovoval požiadavkám vtedajšej socialistickej literatúry. Autor nás prostredníctvom dialogického rozprávania v jednotlivých poviedkach vťahuje do pulzujúcej Bratislavy a jej ulíc, hotelov, kaviarní a barov. Zobrazuje mladého muža, ktorý (napriek priamočiaremu nalinkovaniu života v socialistickej spoločnosti) hľadá svoje miesto v spleti budovateľských doktrín a hesiel. Cez obrazy detstva, dospievania, mladosti a prostredníctvom svojich priateľov a známych reflektuje dobovú realitu. Odhaľuje prežívanie mladíka, ktorý sa neustále zmieta medzi vznešenosťou lásky a jej pudovosťou, zároveň zápasí s túžbou spoločensky sa realizovať, a pritom nepodľahnúť absurdite a stereotypu života v totalitnom režime. V naoko povrchných rozhovoroch so svojimi vrstovníkmi a ponorom do spomienok sa autor dostáva k hodnotovým otázkam, ktoré dávkuje bez moralizovania. Svoj postoj k spoločenskému dianiu dáva najavo prostredníctvom výsmechu a s príznačnou dávkou irónie.
Kompozične sú prózy založené na dialógu, ktorý prelínajú reminiscencie a úvahy hlavného hrdinu. Autor sa v poviedkach „vyžíva“ v zachytávaní dobovej atmosféry, predovšetkým prostredníctvom všadeprítomných hesiel (tie často parafrázuje), využívaním intertextuality, odkazovaním na kultové veci, značky a produkty socializmu. Atmosféra sa odráža aj v samotnom jazyku próz. Okrem skratkovitosti, ktorá poviedky značne dynamizuje, autor pracuje s pôsobivou metaforou, ktorá vstupuje do protipólu k expresívnej dobovej lexike.
Napriek tomu, že poviedky vychádzajú s vyše dvadsaťročným oneskorením, na príťažlivosti im to neuberá (svojím spôsobom ani na aktuálnosti). Juraj 8X osobným spomínaním v zbierke poviedok Darebák „oživí“ spomienky mnohým, ktorí majú skúsenosť s budovaním lepších zajtrajškov. Zároveň mladším ročníkom autenticky priblíži život a prežívanie človeka v červených časoch, ktoré už patria minulosti…