Vyhľadávanie
Bratislava, Fortuna Libri 2012
Preklad Vladislav Gális
Eowyn (pomenovaná po postave z Tolkienovho Pána Prsteňov) Iveyová sa narodila a žije na Aljaške. Pôvodne úspešná reportérka dnes pracuje v kníhkupectve, kde našla mnohých fanúšikov a podporovateľov svojej tvorby. Dcéra snehu je jej prvým a úspešným románom.
Jack a Mabel sa odsťahovali na Aljašku, aby začali odznova. Už desať rokov bývajú v skromnom zrube, každý rok prežívajú tvrdé severské zimy a snažia sa prekonať obrovskú priepasť, ktorá medzi nimi vznikla, keď sa im narodilo mŕtve dieťa. Aljašská tma, ľadový vzduch, tvrdá zem sú priam prírodnou paralelou k vnútru manželov (pripomína tým poviedku E. Welty The Whistle). Mabel viní Jacka za to, že ju nechal samu v žiali, a cíti z jeho strany nekonečnú výčitku. Jack má pocit, že zlyhal ako manžel a nevie svojej žene zabezpečiť ani základné samozrejmosti života. Všetko sa zmení, keď začiatkom jednej zimy z náhlej roztopaše vyvolanej prvým snehom postavia snehuliačku. Tento detský zážitok akoby roztopil ľadovú kryhu, ktorá im doteraz bránila znovu sa zblížiť. Ráno však nájdu namiesto snehuliačky so šálom a čiapkou iba kôpku snehu, od ktorej vedú malé stopy do lesa. A na jeho kraji sa začne zjavovať malé dievčatko sprevádzané divou červenou líškou. Postupne sa manželom podarí s dieťaťom nadviazať kontakt a dcéra snehu, Faina, sa stáva tretím, no o to nevyspytateľnejším členom rodiny. Spočiatku Jack aj Mabel uvažujú, či netrpia zimným šialenstvom, lebo okrem nich Fainu nikto nevidel (ani svojskí susedia). Mabel vo Faine vidí reinkarnáciu postavy zo svojej obľúbenej ruskej rozprávky o Snehuľke (ktorou sa autorka otvorene inšpirovala), no Jack zachováva racionálny postoj. Časom však novonájdené rodičovstvo a Fainina nespútanosť ich názory premenia. Máme možnosť sledovať príbeh počas niekoľkých rokov, vidíme Fainu dospievať, manželov starnúť. No nikdy si nemôžeme byť istí, či sa Faina jedného jarného dňa jednoducho neroztopí.
Román je aktualizáciou rozprávkovej zápletky a má podobné, priam fantastické črty. Ilustruje, čo s manželmi urobí taký veľký úder, akým je strata dieťaťa, no je aj sondou do vnútra postáv sužovaných pocitom viny ústiacim až do sebatrýznenia. V centre sú pojmy rodina a láska, ktorá dokáže mať aj obmedzujúcu a sebeckú podobu. Zároveň je Dcéra snehu vykreslením nemilosrdnej, no veľkolepej Aljašky, kde si nájde miesto len ten, kto žije podľa jej pravidiel. Podstata tejto divokej krajiny sa nezmení a autorka sa nepriamo pýta, do akej miery sa (ne)vieme zmeniť my, ľudia.
