Vyhľadávanie
Stanislav Šmatlák: Dejiny slovenskej literatúry I. Bratislava, Literárne informačné centrum 2007
Štvrté vydanie prvého zväzku literárno-historickej syntézy naznačuje nielen neochabujúci záujem o historický vývin slovenskej literatúry, ale tiež a predovšetkým o dielo samotné. Dnes, s dvadsaťročným odstupom od doby vzniku (prvé vydanie vyšlo roku 1987), môžeme konštatovať, že Stanislav Šmatlák ním slovenskej literárnej histórii poskytol koncepčnú, ucelenú víziu, ktorá okrem nevyhnutného naplnenia faktami zohľadňovala aj procesuálnosť literárneho diania. Šmatlákova kniha sa oslobodila od zvyškov pozitivistického hromadenia faktov v podstate na prvý pohľad paradoxným spôsobom – tesnejším príklonom k dejinnému kontextu. Historické je však u tohto vedca chápané širšie, vo forme a podobe v druhej polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia najmodernejších metód historiografie – ako syntéza politického s kultúrnym a priamo materiálne žitým v pojme legoffovských dejín všedného človeka. Toto ponímanie autorovi umožnilo vyviazať sa zo striktnej závislosti na marxistickej doktríne chápania literatúry ako služobného doplnku hmotných a materiálnych hybných síl spoločnosti, takže spätne môžeme čítať bez súcitnopobavených úsmevov. A vychutnať si rozprávanie o príbehu pomaly starnúcich dejín, od Konštantína a Metoda až po Fándlyho a Hollého, ktorými v osvietenstve prvý zväzok končí.
Šmatlákov pohľad na dejiny sa vyznačuje inováciou znútra, koncipovanou v podobe tesného napojenia sa do kontinuity predošlých syntéz. Nie nadarmo je práve ich prehľadu a analýze venovaná prvá kapitola knižky. Po tomto úvodnom exkurze už nikoho natoľko nešokuje fakt, že Šmatlák nám namiesto faktov, prezentovaných v zmienených syntézach, ponúka
1. hľadanie súvislostí
2. rozhovor o nich.
Šmatláka zaujíma problémové. Nie je preto nevyhnutne úplný. Jeho text má značné sklony k diskurzívnosti eseje. Väčšmi sa pýta než odpovedá, podáva dejiny a literatúru nielen ako proces a poznanie, ale i rozprávanie. „Priznávam teda, že mojou ambíciou bolo ponúknuť našej verejnosti prácu, ktorá by svojou jednotnou ideovou koncepciou i metódou, neraz diskurzívnou, no súčasne jasnou „sujetovou“ líniou výkladu a konečne vari aj svojským autorským „rukopisom“ podania vedela zaujať pozornosť kultúrne vyspelého čitateľa a presvedčila ho, že slovenská literatúra ako rozsiahly národnoliterárny celok i ako vnútorne členitý kultúrnohistorický útvar má právo očakávať od neho nielen náležité oceňovanie, ale najmä intímny poznávací vzťah,“ píše autor v úvode datovanom júnom 1987.
Vypichnem a zdôrazním tu Šmatlákovu odvahu postaviť neosobnému a neadresnému hlasu dvoch predošlých syntéz „svojský autorský rukopis“, smerujúci k „intímnemu poznávaciemu vzťahu“. Nejde teda už len o vyslovenie všeobecných súdov vedeckej verejnosti laickej, ale o obrátenie sa konkrétneho autora k čitateľovi-jednotlivcovi. Dali by sa hľadať súvislosti s tendenciami a smermi modernej francúzskej či iných zahraničných literárnych vied. Na to sa však necítim dostatočne povolaný. Ako čitateľ za seba samého som však schopný poznamenať: knižka sa ľahko vníma, ťažšie rozumie, zrýchlené bifľovanie pred skúškami spojené s memorovaním faktov a udalostí je takmer nemožné.
Je totiž viac než zrejmé, že plnohodnotný zážitok zo Šmatlákových dejín môže mať len človek, ktorý čítal nielen diela, o ktorých sa píše, ale pozná i kontext dejín literatúry, na ktorý nadväzujú. Štylistická ľahkosť a esejistická vybrúsenosť však umožňuje vstup do hry i menej skúseným. Dielo má mnoho úrovní. Ide o to, na ktorej z nich si dokážete rozdať karty.
Miloš Ferko
Na sklonku minulého roku vydalo Literárne informačné centrum aj reedíciu druhého dielu našich literárnych dejín od Stanislava Šmatláka Dejiny slovenskej literatúry II (štvrté vydanie, v LIC tretie vydanie). Publikácia v rámci reflexie o slovenskej literatúre stále patrí k prvoradým, z pohľadu odborného aj z pohľadu čitateľstva: pokiaľ ide o náročnejších čitateľov a najmä študentov. Zachytáva literárny vývin 19. storočia a prvej polovice 20. storočia: od klasicizmu cez romantizmus, realizmus, modernu, avantgardu až po rok 1948. Literárne informačné centrum publikáciu venuje jednému z čitateľov, ktorý pošle kupón LIC zo strany 11 k nám do redakcie do 27. februára.
