Vyhľadávanie
Príbehy človeka a histórie
Vincent Šikula: Dielo III, Bratislava, Tatran 2008
Ďalší zväzok edície Zlatý fond slovenskej literatúry predstavuje v poradí tretiu časť z diela významného slovenského spisovateľa. Zostavovateľ Igor Hochel sem zahrnul tri romány: Matej, Ornament a Veterná ružica.
Biografický román Matej pôvodne vyšiel v roku 1984. Šikula v ňom zachytáva život nevidiaceho kolportéra kníh Mateja Hrebendu, pričom zúžitkoval archívne a historické pramene. Čítanie o „sivovlasom starcovi v bielej širici” je opusom o nezlomnom človeku, húževnatom a pevnom, v ktorom až do konca koluje energia a život. Hrebenda nebol iba obyčajným svákom, bol, hoci nepatrnou, súčasťou histórie, keď sa o vzdelanosť a knihy muselo bojovať.
Menom Matej pomenoval Šikula aj hlavného protagonistu dvoch na seba nadväzujúcich románov Ornament a Veterná ružica. Pokiaľ Hrebendu vystihuje nezlomnosť a obrovské odhodlanie nevzdať sa, Matej Hóz je unavený muž priveľmi bytostne zamotaný v bludných kruhoch, ktorých rozmotávanie neoslobodzuje, ale vyčerpáva. Sám skonštatuje: „Zaleje ma plač, začnem sa ním dáviť. Matej Hóz, ty slaboch! Rozrevem sa ako malé decko... Môj plač je väčší než moje poníženie. Je trpkejší než žihľava a vie ma špiet v žilách i v bokoch. Ručaje mojich žíl kvartírujú vo mne ako mladý otrok” (s. 768). Po celý život ho formujú okolnosti, ktorým sa snaží prikladať význam a dôležitosť, snaží sa vymaniť zo svojej slabošskej povahy, no tento zápas v sebe neustále vedie až do konca. Veterná ružica a Ornament tvoria jeden celok. Romány končia epilógom, ktorý po prvýkrát vyšiel až v roku 2008 v časopise Rak a nebol súčasťou románovej dilógie. Spomínaný epilóg mal byť treťou časťou plánovanej trilógie. Matej Hóz sa stáva súčasťou historických udalostí, ktoré ako človek nedokáže ovplyvniť. Jeho priateľ Jožo Patúc, politickým režimom prenasledovaný kňaz, zanechal pozostalosť v podobe listov, ktoré sú silným svedectvom vnímavého človeka zdecimovaného ľudskou povahou v komunistickom čase: „že prenasledoval, väznil, mučil a popravoval vlastných ľudí. Ako možno pochopiť toľkú nenávisť, ktorá sa neusiluje nič zachovať?” (s. 753) V závere sa Hóz stáva svedkom invázie ruských vojsk a opäť pocíti slabosť, ktorú sa v sebe snaží celý život prekryť vlastným odhodlaním byť silný. Vzhľadom na námet, ktorý Šikula spracoval v románovej dilógii, vyšli oba romány v 90. rokoch 20. storočia.
Lucia Blažeková
