Vyhľadávanie
Martin, Hladohlas 2010
Debutová zbierka Tomáša Hrubého je implikáciou autora samého, ktorý sa cíti byť v rukách osudu, pričom ho vníma ako vyššiu silu v jeho živote.Za nezvyčajnosť zbierky možno označiť prácu s vyjadrovaním lyrického subjektu. Básne sú písané v 1. osobe singuláru v mužskom i v ženskom rode. Pritom sa stále rozoberá tá istá problematika – problematika vzťahu medzi mužom a ženou, úzko konkretizovaná reálnymi životnými skúsenosťami autora, avšak raz je v popredí princíp mužský a raz zase princíp ženský. Celou zbierkou kmitajúci motív rozpadu vzťahu sa pohybuje striedavo od ženského k mužskému, avšak napriek tomuto prvku sa v básňach písaných v ženskom rode ozýva vlastne hlas muža a jeho názory na danú situáciu.Tomáš Hrubý sa v zbierke prejavuje ako básnik-pesimista; jeho básne sú ľahko čitateľné, prelínajú sa v nich statické s dynamickými motívmi, bežné životné úkony sú sprevádzané osobnými krízovými stavmi, bezvýchodiskovosťou, nedôverou voči svetu a jeho následným odsudzovaním: „keď mi bude smutno / napíšem báseň o vlaku / pod ktorý / skočím“ (Vláčik). Autorov skepticizmus pramení pravdepodobne zo všeobecného sklamania z kolobehu života: smrť je definitívnym koncom a tento fakt ovplyvňuje náladu básní.V zbierke možno nájsť i povrchné úvahy o Bohu. Tomáš Hrubý sa celkovo nejaví ako duchovne uvažujúci človek, i keď Boha úplne neodmieta, pripúšťa jeho existenciu, väčšinou však v ironickom zmysle. V zbierke teologickým otázkam veľkú pozornosť nevenuje, lebo jeho realizačný priestor spočíva výlučne na zemi, pričom za začiatok sebarealizácie považuje svoje narodenie a za jej koniec zase smrť.Obraznosť Hrubého básní nemožno pokladať za výnimočnú, metafory zostávajú na povrchu, neprenikajú do hĺbky. Autor priraďuje k jednému obrazu úplne iný obraz, pracuje s asociatívnosťou a opovážim sa tvrdiť, že s náhodnou, bez zámeru, ktorej však cestu preráža každodennosť a príležitostná hovorovosť. V básni Hororová pracuje so vzájomnou zameniteľnosťou atribútov medzi štyrmi subjektmi „nealkoholickú kávu / bezkofeínové pivo / nechránený benzín / bezolovnatý pohlavný styk“, pričom vytvára navonok zaujímavé, avšak následným preskúmaním už očakávané obrazy.Básnikove inšpiratívne literárne podnety možno vyčítať explicitne priamo z básní (Remarque, Rolland, Hemingway, Bukowski, beatnici), najviac však mal asi záujem priblížiť sa Bukowskému a beatnickej poézii. Hrubého poézia je spontánna, drzá, rebelantská, občas i vulgárna a hrubá. Čitateľ, ktorý má záľubu v takomto type poézie, bude pravdepodobne tejto zbierke venovať pozornosť. Otázkou však zostáva, či Hrubý ako debutant vstúpil do sveta súčasnej slovenskej poézie s niečím novým, neočakávaným, inovatívnym, alebo či sa len nutkavo, v pripútanosti ku každodennosti, pokúsil o sebareflektívne ladenú poéziu.
