Vyhľadávanie
Talianske potulky dvoch flamendrov
Otakar Kořínek: Do Amalfi na kávu, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Väčšina slovenských dovolenkárov v Taliansku si užíva oddych na pláži v známom letovisku, možno ešte niektorí z nich absolvujú prehliadky najvýznamnejších blízkych pamätihodností, ktorými je táto krajina štedro obdarená. Známy slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista Otakar Kořínek sa spolu s priateľom sudcom vybrali do tejto krajiny ku koncu turistickej sezóny ako sa hovorí „na blind“. Ich cieľom nebolo spoznávať krajinu – čižmu podľa vševediacich bedekrov alebo nájsť si útulné miestečko na kúpanie sa a leňošenie, práve naopak. Vybrali sa hľadať slobodu a radosť. Aby ako tak pomenovali cieľ svojej cesty, zo svojich pôžitkov nakoniec vybrali posedenie pri káve v Amalfi neďaleko Neapola.
Kořínkova uvoľnená výpoveď nie je primárne postavená na zaužívaných dovolenkárskych rozprávačských osnovách (čo a kde sme zažili), primárnym prvkom jeho rozprávania je pocit. Pohoda pri vánku, grape či káve, únava zo šplhania sa po schodiskách na ostrove Capri, sklamanie z Modrej jaskyne (a vlastného podľahnutia nadnesenej reklame) alebo bruchabôľ pred prírodným archeologickým náleziskom v Pompejách. Pochopiteľne, že pocity sú obalené v interesantnej narácii (zase až na drobné výnimky nie bedekrovského charakteru). Kapitolky Ochutnať svet, Hotelier Luciano, Finančník Federico a postupne ďalšie (spolu šťastných 13) rozprávajú o zvláštnostiach až bizarnostiach, s ktorými sa našinec cestujúci na vlastnú päsť stretáva v neďalekej slnečnej cudzine. Dvojica slovenských mužov komentovaním udalostí a vzájomným uťahovaním si zo seba trochu pripomína dvojicu populárnych českých hercov, ktorí pred niekoľkými rokmi nahovorili pre českú televíziu sériu pôvodných cestopisných reportáží. Jednoducho: mužské okuliare sa v príjemnom netradičnom Kořínkovom texte nezaprú.
Hoci od cesty na juh Talianska už uplynul nejaký ten rok (zámerne neprezradíme presne koľko, z jednoznačnej narážky si to čitateľ znalý dejín posledného desaťročia ľahko vypočíta), kniha je stále sviežim vyznaním pohode. Jednoznačne ju možno odporúčať do batoha alebo kufra každému, kto sa chystá navštíviť túto bohmi milovanú krajinu. Po úmorných a na informácie bohatých prehliadkach miest zaiste dobre padne oddychové, ale pritom kvalitne a lahodne napísané Do Amalfi na kávu.
Patrí sa ešte vysvetliť flamedrov v titulku. V nijakom prípade obaja slovenskí viťúzi – cestovatelia nehýrili peniazmi. Hýrili však optimizmom a dobrou náladou spojenou až s detsky príťažlivou a trochu naivnou bezstarostnosťou. Ich rozpoloženie (často trpkosladké) vanie zo stránok neveľkej knižky a ešte vonia kávou z miniatúrneho espressa a pohárom dobrého suchého vína.
Michal Schuster
