Otakar Kořínek je známy ako vynikajúci prekladateľ z angličtiny a publicista. K ces­tovaniu nikdy nemal ďaleko a časť svojho života strávil v zahraničí. Možno aj to spô­sobilo, že svoj cestopis Na skok do Toskán­ska napísal inak, než sa zvyknú písať cestopisy. Je voľným pokračovaním kni­hy Do Amalfi na kávu (2008) a opäť ponúka príbehy dvoch pria­teľov, ktorí jedného dňa sadnú do auta a vyberú sa do Ta­lianska.

Nečakajte podrobný popis cesty, rady pre turistov, zasvätené informácie o pamiat­kach a zážitky s domorodcami. Dokonca ani fotky a mapky v tejto útlej knihe nenájdete. Oto a Arno, dvaja starší muži so záľubou v po­píjaní alkoholu, posedávaní v kaviarňach a pofajčievaní, sú dokonalým protikladom všetkých turistov, vyprodukovaných cestov­nými agentúrami. Svoju cestu neplánujú, za­stavia kde chcú, mapu používajú výnimočne. Do Toskánska sa vyberú začiatkom apríla, mimo sezóny. Pokúsia sa navštíviť Puccini­ho múzeum v meste Lucca (zatvorené), Oto si v Pise v akomsi kostole zahrá na organe Bacha, v Siene meditujú nad tým, ako sa cíti mucha, ktorá vletí do autobusu, navštívia mestečká Vinci a San Gimignano. Oto platí cestu a ubytovanie, Arno jedlo a nápoje, pri­čom nápoje ich vyjdú viac ako benzín. Nič významné nezažijú, nič dôležité sa nestane.

Ak by ste napäto do konca knihy čakali viac, budete sklamaní. Kořínkov cestopis je oslavou túlania sa. Žiadny stres, žiadne náhlenie sa, žiadne starosti. Vychutnávajú si rozhovory, nádhernú krajinu, jedlo a nápo­je. Ďaleko od hučiaceho davu a zhonu. Je im dobre. Milá kniha, ktorá hovorí, že v živote nejde o zbieranie a ukladanie zážitkov, ale o prežívanie a vychutnávanie si toho, čo deň prinesie.