Vyhľadávanie
Čudák a samotár, pustovník, obdivovateľ orientálnych filozofií. Pre niektorých surovec, pre iných génius. Život Jeroma Davida Salingera sprevádzalo množstvo fám a záhadností. Jeden z popredných predstaviteľov svetovej povojnovej literatúry sa stal žijúcou legendou vďaka jedinému románu, ikonickému príbehu dospievajúceho chlapca Holdena Caulfielda Kto chytá v žite. Po rokoch sa k čitateľom dostávajú aj jeho dve prózy Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: Úvod. Salinger v poviedkach potvrdzuje svoje literárne majstrovstvo – dokáže preniesť do atmosféry, eskalovať napätie, vybrúsiť charaktery a ostať pritom uvoľnený, hravý, nementorský a čitateľsky príťažlivý. Jeho dobre zvládnuté jazykové remeslo dokonale preložil Jozef Kot.
Oba texty knihy mapujú krehký, úprimný, tajomný a na peripetie bohatý súrodenecký vzťah istých Glassovcov. V poviedke Do výšok zdvíhajte krov, tesári sledujeme očami mladšieho Buddyho obdiv k staršiemu Seymourovi. Buddy prichádza na nekompromisný príkaz sestry na Seymourovu svadbu, aby sa stal svedkom ženíchovej neprítomnosti. V tom čase bol vojakom, navyše vysilený zápalom pohrudnice, omráčený mladíckou nerozvážnosťou a sfanatizovaný nasledovaním príkazov. Napriek tomu si na priepustku sadá do auta s niekoľkými svadobčanmi, aby si vypočul tvrdú kritiku na svojho staršieho súrodenca. Buddy svoju totožnosť zo začiatku tají, hneď, ako je však odhalená, na svoje vlastné prekvapenie nezuteká, ale vskutku komickú partičku pozýva do svojho ošumelého bytu. Do výšok zdvíhajte krov, tesári je niečo medzi roadmovie, drámou, komédiou a psychologickou štúdiou a ako to už pri dobrých autoroch býva zvykom, nedá sa tak celkom zaradiť. Brat Seymour sa v texte neobjaví ani raz a vysvetlenie jeho činov nám autor podsúva len na základe drobných indícií prostredníctvom nájdeného denníka. Buddy ho však vníma takmer ako mýtickú bytosť, básnika, hrdinu, nepochopeného génia i nenapraviteľného idealistu. Jeho obraz zámerne ostáva zastretý. Čosi viac sa dozvedáme v črte Seymour: Úvod. Buddy sa tentoraz ako postarší spisovateľ chopí príležitosti vysloviť memento cimrmanovského života svojho brata. Na základe anekdot rodiny komikov a kabaretných umelcov, príhod z detstva v newyorských uliciach, intímneho sveta dvoch bratov, prepojených láskou k umeniu a nekonvenčným nazeraním na život, dostávame svieži, citlivý, humorný obraz o glassovskej rodine. Buddy (a teda Salinger) ako spisovateľ prekypuje fantáziou, neváha narúšať všetky predstavy o štruktúre literárneho textu, zavádza, predvádza, komentuje, ironizuje a okrem Seymourovho života pootvára dvere aj do sveta spisovateľského remesla. Salingerovo dvojdielo možno nazvať aj experimentálnym a kvôli vyžadujúcej si vysokej miere koncentrácie nie je vhodné pre čitateľa, ktorý túži po Kto chytá v žite 2. Recenzentka sa v tejto chvíli vzdáva nároku na záverečnú múdru vetu a zopakuje konštatovanie, ktoré z jej podvedomia vybehlo po zatvorení knihy: „Tak toto je spisovateľ!“
