Vyhľadávanie
O tajomstve, čo odolá rozumu
Nikolaj Onufrijevič Losskij
Dostojevskij a jeho kresťanský svetonáhľad
Bratislava, VSSS 2009
Nikolaj Onufrijevič Losskij (1870 – 1965) patril k najvýznamnejším mysliteľom ruskej emigrácie 20. storočia. Roku 1907 vydal prvý preklad Kantovej Kritiky čistého rozumu. Do roku 1922 pôsobil ako profesor na univerzite v Sankt Peterburgu, následne ho ale z ,,ideových dôvodov“ vyhostili spolu s ďalšími 120 vedcami a umelcami ako nepriateľa (napriek tomu, že Losskij bol socialista). Oficiálne kruhy nedokázali zniesť jeho prejavy úcty k pravoslávnej cirkvi a kritiku výstrelkov vojnového komunizmu. Akt to bol iste drsný; v dlhodobejšom kontexte stalinizmu však pre Losského znamenal záchranu – a pre dejiny svetového myslenia v konečnom dôsledku niekoľko desiatok zaujímavých kníh navyše. Na pozvanie T. G. Masaryka prednášal na Ruskej univerzite v Prahe, po zániku ČSR v rokoch 1942 – 1945 pôsobil v Bratislave, po druhej svetovej vojne v New Yorku, napokon v posledných rokoch života v Paríži.
Losského práca už v súčasnosti argumentačne, faktograficky ani štýlom neoslní. V kontexte slovenských vedomostí o Dostojevskom ale prináša potrebnú korekciu a doplnenie pohľadu na jedného z najvýznamnejších ruských spisovateľov. Ak sme sa v podaní marxistickej historiografie prejedli Dostojevského ako revolucionára a postupne ho spoznávali ako mysliteľa, prenikavého analytika sociálnych javov, výrazného predstaviteľa dialogickosti a mnohohlasnosti v románe (Michail Bachtin) či svojskej štruktúry prózy (Viktor Šklovskij), nastal čas podrobnejšie si všimnúť vzťah Dostojevského k viere. Viera je základom a hybným momentom života väčšiny Rusov v 19. storočí. Bez tejto dimenzie je preto chápanie Dostojevského knižiek ochudobnené a skreslené.
V prehľadnom, hutnom a precízne formulovanom predslove profesora Andreja Červeňáka sa dozvieme, že monografia vznikla v čase Losského profesúry na Univerzite Komenského v Bratislave, v slovenčine vyšla roku 1946 vo vydavateľstve Tranoscius; v ruštine roku 1953 v New Yorku a 1994 v Moskve. Tvoria ju dve nerovnako dlhé časti. V prvej, kratšej, úvodnej (Osobnosť Dostojevského) Losskij v troch kapitolách venuje pozornosť osobnostným predpokladom autora. Aj napriek veľkému množstvu znalostí a súvislostí táto časť dnes vyznieva nadmerne subjektívne. V druhej, omnoho rozsiahlejšej časti (Svetonáhľad Dostojevského) rozdelenej na deväť kapitol Losskij analyzuje tvorbu Dostojevského vo vzťahu k základným hodnotám kresťanstva. Hoci v názve neuvádza „kresťanský“ svetonáhľad, všetky základné filozofické kategórie (dobro, krása, problém osobnosti, utrpenia) sú však vnímané v tomto kontexte. Jednu zo základných ideí knižky tvorí, v intenciách ďalších Losského diel, odpor voči preceňovaniu rozumového, logického poznania, ktoré tento filozof považuje za zužujúce a strnulé. Losskij, inšpirovaný francúzskym filozofom Henrim Bergsonom, vytvára svojskú teóriu intuitivizmu (v spise Intuitívne základy poznania, 1906). Vonkajšie predmety sa podľa neho nedajú dokonale uchopiť len slovami, ale sú s človekom spojené zvláštnou formou bytia. Nie všetkému (aj v Losského knižkách) teda môžeme porozumieť. V monografii je badateľný tiež vplyv novotomizmu (sústredenie na plnosť bytia v Bohu a. pod.) a, samozrejme, viery. Knižku prináša Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v rámci edície svetových mysliteľov v dôstojnej grafickej úprave a pravopise zodpovedajúcom súčasnej spisovnej norme.
Miloš Ferko
