Vyhľadávanie
K prameňu komiksov
Jozef Babušek: Dozorca a väzeň v Šidle 1947, Bratislava, Fo art 2007
Knižočka v atypickom formáte šekovej knižky prináša originálny slovenský komiks k 60. výročiu jeho vzniku. Jozefa Babuška môžeme pokladať za zakladateľa slovenského komiksu: začal s ním v podobe príbehov Dozorcu a väzňa po 2. svetovej vojne, roku 1947. Kreslil tieto zväčša štvorokienkové miniseriály pre vtedajší časopis Šidlo, orgán Demokratickej strany. Február 1948 priniesol aj likvidáciu Šidla a s ním tiež Babuškovho seriálu. Tvorcov Šidla noví vládcovia rozohnali, sám Babušek musel znášať ústrky, zákazy a kádrové prenasledovania najmä za jedinú karikatúru – stretnutie parného valca s miniatúrnym autíčkom, pričom valec niesol označenie DS a autíčko KSS. Ale ku knižočke: Príbehy dozorcu a väzňa pripomínajú nemé Chaplinove grotesky. Vždy v začiatočnom a vo finálnom obrázku dozorca neľútostne naháňa utekajúceho väzňa, ale uprostred ich zaskočia rôzne neočakávané situácie, ktoré prežívajú (prípadne predstierajú) ako rovnocenní ľudkovia. V prostredných okienkach väzeň nezriedka zachraňuje dozorcu, aby bo zachránený znova prenasledoval. Často ich v strede seriálu zblíži až zbratá rovnaký ľudský záujem alebo nešvár, prípadne nevinný „švár“. Väzeň nikdy nezneužije výhodnú situáciu a dozorca sa nikdy nevzdá prenasledovania. Väzeň sa zavše solidárne dá znemožniť, aby v tom dozorca nezostal sám, ale dozorca väzňa nezriedka zneužije z titulu svojej funkcie. Takto sa rozprávkový stred pravidelne strieda s kruto realistickým záverom. Stabilný prológ a stabilný epilóg príbehov spoločne rámcujú bizarné či paradoxné situácie. Ba väzeň niekedy aj pomáha svojmu prenasledovateľovi, lebo človiečik chce byť prenasledovaný, aby sa mal na čo sťažovať. Ako všetky grotesky aj tieto sa končia happyendom: Keď konečne obaja dorazia do väznice, všetci väzni dostali amnestiu a všetci „bachári“ sú prepustení v rámci znižovania počtu pracovných síl, čím sa vlastne dostávame do nedávneho jednak havlovského, jednak ekonomického dneška. Realita dobehla fantáziu grotesky!
Jozef Babušek, skrytý „nepriateľ ľudu“ pod pseudonymom Schek, kreslil aj neskôr, vyše 20 rokov do Roháča nezabudnuteľný seriál Jožinko – dieťa svojich rodičov. Skromný autor bol obľúbený spolupracovníkmi, jeho kreslený hrdina zasa čitateľmi. Do redakcie chodili početné priaznivé listy. My teraz máme v spomínanej knižočke možnosť nahliadnuť k dávnemu prameňu – v podobe „šekovej knižky“ duchaplností od Jozefa Scheka.
Milan Kenda
