Dvojaký život - Rudolf Čižmárik - Spisovateľ má v každom živote aj iné srdce

Spisovateľ má v každom živote aj iné srdce

Spisovateľ má v každom živote aj iné srdce

Rudolf Čižmárik: Dvojaký život

Bratislava, Alexandra 2004

  Je to už 35 rokov, odkedy Rudolf Čižmárik vstúpil do literatúry svojím básnickým debutom Kamenné úžasy. Do zatiaľ poslednej knižky Dvojaký život sústredil svoje eseje, úvahy a rozhovory, z ktorých väčšinu uverejnil prvý slovenský časopis v ČR Korene.

  Čižmárik zvolil úvahovú metódu, no takisto sa cíti byť všetkým tým, čím sa nám predstavil vo svojich predchádzajúcich tituloch – básnikom, prozaikom a aj akýmsi furiantom umenia v dobrom slova zmysle. Jeho literárne analyticko-hodnotiace postupy a názory vyplývajú z osobného vnímania umenia, vlastnej apercepcie emocionálno-senzuálnej náplne diela, ako aj vlastných súdov a analýz rozličných významových rovín. Estetiku vníma slobodne, subjektívne a má skôr potrebu rozmýšľať priamo v procese vytvárania, improvizovať, ako dopredu niečo pripraviť a držať sa pevných postupov.

Tým sa, samozrejme, nič neuberá zo špecifickosti jeho kritického štatútu. Niekedy však do rozprávania vkĺzne neprimeraný dogmatizmus, napr. o štúrovcoch: „Odkaz týchto mužov pochopili a ďalej odovzdali najmä dvaja veľkí literáti a esejisti minulého storočia – Alexander Matuška a Vladimír Mináč. Ktokoľvek by ich odkaz interpretoval ináč – dostal by sa na scestie a falšoval by dejiny.“ Ani náhodou nechcem interpretovať odkaz Matušku alebo Mináča, no falšovanie dejín je v tomto prípade trochu prisilné. Veď kto si to môže dovoliť tvrdiť?

  Na iných miestach zasa až priveľmi presiakla do úvah zlosť a mravoučnosť. Poučovanie o spisovnosti jazyka nemusí predsa vyústiť do toho, že v rámci istej normy zavrhneme zmeny, a tým aj akýkoľvek vývin. Podobne pôsobia zmienky o súčasných „75-ročných klasikoch“ literatúry: určite sú v jadre pravdivé, ale vyznievajú pateticky a trochu neadresne. No to je len malá chyba textov, ktoré sú ináč príjemným čítaním a zoznamovaním sa s názormi autora. Čižmárik tak prejavil osobnú dávku originality z pozície svojho vlastného autorského alter ega, ktoré nielenže tvorí dvojaký život s jeho osobnosťou, ale ako sám píše, má i vlastné srdce plné ideálov.

Radoslav Tomáš