Vyhľadávanie
Encyclopaedia Beliana
Slovenská všeobecná encyklopédia 4. zväzok (Eh – Gala)
Bratislava, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied 2005
Národy, ktoré nemajú vlastné vedecké a kultúrne inštitúcie, akými sú univerzity, akadémia vied, divadlá, siete knižníc, galérií, múzeí a ďalších ustanovizní, by sme sotva mohli označiť za civilizované či zrelé. Ale aj to sú v Európe len niektoré atribúty národnej rozvinutosti. Do výbavy „dospelých“ národov patria bezpochyby aj mnohé ďalšie znaky, napr. opisy slovnej zásoby vo veľkých výkladových slovníkoch a v neposlednom rade disponovanie vlastnou univerzálnou encyklopédiou. Tá posledná skutočnosť je takisto rukolapným dôkazom intelektuálnej zrelosti národa, dokladom, ktorým sa príslušný národ aj takýmto spôsobom zaradí (alebo v prípade jeho deficitu nezaradí) do širšieho medzinárodného intelektuálneho kontextu.
Na Slovensku disponujeme, ako je dostatočne známe, viacerými významnými náučnými a encyklopedickými dielami, ktoré sú buď špeciálne, zamerané na niektorú oblasť ľudskej činnosti, napr. Encyklopédia jazykovedy, alebo boli pripravované ako národné (takou je predovšetkým šesťzväzková Encyklopédia Slovenska). Narazíme však aj na encyklopedické príručky, ktorým chýba dôkladnejšie spracovanie a invenčnejší a originálnejší prístup (takou je napr. štvorzväzkový Všeobecný encyklopedický slovník vydavateľstva Cesty). Je preto skutočne významným medzníkom v dejinách našej spoločnosti, že pred desiatimi rokmi odštartovali prípravné práce na odvážnom projekte všeobecnej slovenskej encyklopédie, príhodne nazvanej po známom polyhistorovi Matejovi Belovi Encyclopaedia Beliana, ktorého Notíciá vyšli – predbehnúc dobu – už v 1. polovici 18. storočia. Plánovalo sa, že v dvanásťzväzkovej encyklopédii sa v 150 000 heslách zachytia všetky sféry a odbory ľudskej činnosti od najstarších čias po súčasnosť. Ale už teraz je zrejmé, že ten onen tucet nevystačí. Otázka mohla byť aj taká, či naši autori, odborníci zo Slovenskej akadémie vied a univerzít, sú schopní (a zároveň ochotní) napísať výstižné, presné a plastické heslá o nás a o svete okolo nás a či sa toto encyklopedické dielo bude môcť postaviť do jedného radu s najvychýrenejšími encyklopédiami sveta, ako je Encyclopaedia Brittanica, Brockhaus, Larousse, Pallas, Ottův slovník naučný či ďalšie súčasné encyklopedické kompendiá. Ale ani to nie je všetko. Uvádza sa, že autorov, konzultantov a oponentov belovskej encyklopédie sa vo zväzkoch, ktoré doteraz vyšli, našlo vyše 600 a aj počet autorov ilustrácií prevýšil stovku. No má dosť pracovníkov Encyklopedický ústav, na pleciach ktorého leží najväčšia zodpovednosť, aby mohol súperiť so spomínanými zahraničnými dielami? Dvadsiatka zamestnancov ústavu nepredstavuje rovnocenné podmienky, tento počet je zjavne poddimenzovaný. Ale na takéto konštatovania sme si na Slovensku v oblasti vedy a kultúry už zrejme dávno zvykli. Ostáva nám len s potešením a možno dokonca aj prekvapením registrovať, že odbornej redakcii sa napriek tomu darí udržiavať encyklopédiu v „chode“ a pevným krokom napredovať medzi prírodou, duchovnou kultúrou a technikou. Nájdeme tu vyvážené heslá o prírode, kultúre, vede, o športe, hospodárskom a politickom vývoji Slovenska od najstarších čias po súčasnosť a osobitná pozornosť sa venuje, lebo treba spomenúť aj to, i životu národnostných menšín na Slovensku a Slovákov v zahraničí.
Vcelku sa dajú všetky štyri zväzky, ktoré doteraz vyšli, hodnotiť ako encyklopedicky neobyčajne čisté a vydarené. Vedúcej kolektívu Anne Procikovej, manažérovi projektu Petrovi Červeňanskému i celej odbornej redakcii sa podarilo udržať štýlovú a odbornú vyváženosť jednotlivých hesiel, logickosť ich štruktúry i ucelenosť a prepojenosť celých zväzkov, čo je pri takom počte autorov naozaj zložité. Viacnásobná kontrola zabezpečuje, že heslá sú obsažné, precízne a tam, kde to ide, aj pútavé. Skúsenosť redakcie sa významne prejavila aj v tom, že sa tu jednotne prezentuje moderný encyklopedický štýl („maximum informácií na pomerne minimálnom priestore“). Narazíme len na zanedbateľný počet hesiel, ktorých autori si neuvedomili, že príslušné heslá píšu nie pre svojich vedeckých kolegov, ale adresátom má byť široká verejnosť. Vcelku aj heslá z prírodovedných disciplín sa podarilo vyložiť „primerane“ a zrozumiteľne.
Zväzky sú zároveň bohato a s vycibreným vkusom ilustrované čiernobielymi i farebnými ilustráciami, mapami a ďalšími obrázkami i schémami, ktoré výrazne prispievajú nielen k prehĺbeniu informačnej zložky, ale aj k znamenitému výtvarnému vyzneniu a grafike. Informačne bohato nasýtené zväzky s kvalitnou grafickou úpravou predstavujú reprezentatívne a vysoko kvalitné dielo, ktoré ocenia všetci, vrátane tých najväčších fajnšmekrov – bibliofilov.
Aj najnovší štvrtý zväzok s heslami od skratky Eh po galaxiu si udržuje vysokú odborno-encyklopedickú a výtvarnú úroveň. Okrem iných obsahuje aj početné heslá na eko- a elektro-, sú tu aj náročné heslá encyklopédia, Európa, fotografia, fyzika a ďalšie, nájdeme v ňom bohaté poznatky vo vyše 7500 heslách umocnených asi 2000 farebnými a čiernobielymi ilustráciami a mapami. Ešte si pamätáme, že tretí zväzok získal viacero cien v súťaži slovníkových a encyklopedických diel. Aj štvrtý zväzok je mimo všetkých pochýb zrelý na ocenenie.
Nezabudnime, že v Českej republike minimálne dva encyklopedické projekty, rozpočítané na viac zväzkov, stroskotali po štvrtom zväzku. Nie že by belovskej encyklopédii niečo také bezprostredne hrozilo, ale aj tak musíme ostať ostražití až do posledného zväzku, aby dielo mohlo byť úspešne zavŕšené. Encyclopaedia Beliana si naďalej zaslúži podporu i zo strany Ministerstva školstva, Ministerstva kultúry a Predsedníctva SAV. Ide totiž o veľa: o vzdelanosť a o múdrosť. A bez týchto cností sa v prípade, že chceme pestovať modernú, vzdelanú a prosperujúcu spoločnosť, určite nezaobídeme.
Slavomír Ondrejovič
