Vyhľadávanie
Osudy v kameňoch
Miroslav Plaček – Martin Bóna
Encyklopédia slovenských hradov
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart – Praha, Nakladatelství Libri 2007
Dramatické historické udalosti najmä prvých troch štvrtín druhého tisícročia zapríčinili, že Slovensko je priam posiate hradmi. Do dnešných dní sa ich v plnej kráse zachovalo len niekoľko. O časti hradov sa zachovali len písomné materiály alebo iba povesti v ľudovom rozprávaní a ich lokalizácia, ba neraz i existencia je sporná. Nečudo, že história slovenských hradov nelákala len obdivovateľov ich krásy, ale aj mnohých spisovateľov, ktorí chceli priblížiť doby ich zašlej slávy. O slovenských hradoch píše aj Matej Bel v Notíciách, Alojz Medňánsky v Dávnych povestiach o slovenských hradoch a Malebnej ceste dolu Váhom. Ich história inšpirovala mnohých slovenských románopiscov, ktorých diela sa odohrávajú v ich čarokrásnom romantickom prostredí. V 30. rokoch minulého storočia sa veľkej popularite tešila trojzväzková kniha Ľudovíta Janotu, ktorý v nej priblížil históriu 120 hradov a k mnohým pridal aj zaujímavú povesť. Aj keď na Slovensku doteraz vyšlo mnoho publikácií o slovenských hradoch, viaceré sa sústreďovali predovšetkým na výtvarnú stránku alebo slúžili ako turistická príručka. Dlho chýbala publikácia, ktorá by komplexne opísala históriu, dejinný vývoj i súčasný stav slovenských hradov.
Tieto ambície spĺňa Encyklopédia slovenských hradov od Miroslava Plačeka, autora podobných diel o českých a moravských hradoch, a Martina Bónu. Vo svojej knihe zozbierali bohatý historický archívny materiál o 159 hradoch na Slovensku. Počiatky niektorých siahajú do čias Veľkej Moravy a prvých storočí Uhorského kráľovstva, ale skutočne veľký rozvoj výstavby hradov nastáva na Slovensku po roku 1241, keď ničivému útoku Tatárov odolali len mocné kamenné hrady a vladári si uvedomili ich rozhodujúci význam pre obranu krajiny. V nasledujúcom pol tisícročí hrady zohrávali významnú úlohu vo vojnách, ktoré sa prehnali naším území, či už to boli husitské vojny alebo obranné boje pred tureckými nájazdmi. Slávnu kapitolu väčšina hradov dopísala počas stavovských povstaní, keď mocné múry a bašty prestávali byť prekážkou pre rozvíjajúce sa vojenské vynálezy, a tak stratili svoj strategický význam. Mnohé hrady boli v tom čase zničené a majitelia ich už väčšinou neobnovili a radšej zvolili život v prepychových kaštieľoch. V 19. storočí sa znovu začína prebúdzať záujem o hrady. Majitelia ich ako symbol slávy svojho rodu začínajú rekonštruovať, alebo aspoň zakonzervovávať a chrániť ich pred ďalším pustnutím. Napriek starostlivosti, ktoré prejavili nadšenci a ochrancovia pamiatok z čias Uhorska, Československa i súčasnej Slovenskej republiky sa zachovalo len asi 25 používania schopných hradov alebo udržiavaných hradov, čo predstavuje asi 14 percent z ich celkového počtu, ale po väčšine z nich zostali len ruiny a približne 10 percent zmizlo bez stopy a ich osud poznáme len z písomných prameňov.
Výsledkom neúnavného bádania autorov, nadšeného zbierania písomných i obrazových archívnych materiálov je 159 hesiel o jednotlivých hradoch. Čitateľa zoznamujú s dramatickou históriou, stavebnom vývoji známych hradov ako Bratislavského, Trenčianskeho, Devínskeho, Oravského, Kežmarského a ďalších. Na záver autori pridávajú ešte zoznam približne tridsiatich hradov, ktorých existencia je sporná a nie je dokázaná na základe hodnoverného archívneho materiálu.
Encyklopédia slovenských hradov je nielen významným príspevkom k poznávaniu našej histórie, ale aj dôkazom, že hrady na Slovensku sú unikátnymi pamiatkami, nielen z hľadiska fortifikačného účelu, ale sú to predovšetkým architektonické skvosty.
Ján Bábik
