Vyhľadávanie
Satira nepohladká
Berco Trnavec: Epitafy z cintorína politických mŕtvol
Bratislava, Vydavateľstvo SAPAC 2005
Pohreb rozhodne nie je radostná udalosť, ba veľký rozdiel je aj medzi prechádzkou po cintoríne a prechádzkou po ružovom sade. Ak si však v titule knihy Berca Trnavca prečítame, že ide o cintorín politických mŕtvol, razom pochopíme, že v texte nepôjde o kŕčovitý plač nad drahým zosnulým, ale skôr o ironické želanie, ktoré je zvyčajne sprievodným znakom satiry. Veru, Berco Trnavec je už raz taký – vždy nachádza v živote spoločnosti miesta, do ktorých vie trafiť satirou. Roky nás o tom presviedčal na vlnách éteru ako úspešný autor rozhlasových kabaretov, scénok a skečov, či v knihe satirických poviedok a humoresiek Odkaz v demižóne (2002). Najnovšie tak robí v knihe „o politických mŕtvolách“. Programovo namieril do terča politiky a politika. Presne podľa dávneho princípu satiry. Podľa neho satira nemôže byť nikdy láskavá, hladkajúca. Je to rázna trstenica, ktorej šľahy formujú predovšetkým deformácie ducha. Alebo ako tvrdí Kornel Foldvári: „V satire musí byť istá nálož hnevu, aj nenávistnej neznášanlivosti, ale presne dávkovaná.“ (Knižná revue č. 3/2006)
Berco Trnavec má v sebe oboje. Preto najnovšiu knihu naplnil aforizmami, epigramami, epitafmi, či krátkymi prózami skutočne žičlivo funebrácky. Svedčia o tom názvy kapitol, ktoré evokujú pohrebnú náladu (Smútočné oznámenia, Stuhy na vencoch, Klince do rakvy, Kar atď.)
Z textov cítiť autorovu úprimnú snahu navždy sa rozlúčiť s takými deformáciami bytia, ako je ľudská tuposť oblečená do politických fráz, či s inými vlastnosťami, akými v hojnej miere oplývajú (samozrejme, nie všetci) nami volení spoluobčania. Autor im vyčíta to, čo aj my: ekvilibristiku pri prezliekaní kabátov, dvojtvárnosť, neúprimnosť, prázdne sľuby, klamstvá... Trnavec tvrdí, že politik je „všeobecne známa osobnosť, ktorá keď vyjde na tribúnu, sama sa nepozná.“ (s. 68) Uznáte, že táto diagnóza si zaslúži, aby sa dostala do literatúry, predovšetkým satirickej. Za zmienku stojí aj Trnavcova metóda, akou satiru robí: „Chvíľu hlupákov pozorujem, a potom napíšem pravdu,“ - vyznal sa v jednom rozhovore.
Boj s ľudskou hlúposťou je – ako vravel Jan Werich – márny, ale treba ho podstúpiť. Berco Trnavec vie, že ani boj s politickými mŕtvolami sa nedá vyhrať, pretože aj keď sa chvíľami tvária, že sú na smrteľnej posteli, s napätím očakávajú príhodnú chvíľu na reinkarnáciu. Sám autor to zdôraznil slovami: „Politickým mŕtvolám darmo budete želať, aby odpočívali pokoji; tie si pokoj nedajú nikdy“ (s. 9l).
Pokoj im nedá ani tento nekompromisný autor.
Ivan Szabó
