Vyhľadávanie
Richard Rorty: Filozofické orchidey
Bratislava, Kalligram 2006
Preklad Ľubica Hábová
Úvodná prednáška súboru štúdií, ktorá má názov Pragmatizmus je politický skrz-naskrz (autor ju predniesol v Európskom klube v Bratislave v júni 1992) predznamenáva celú škálu problematiky, ktorej sa Rorty venuje v ďalších častiach ponúkaného výberu. Hlási sa v nej k trom pre neho inšpiratívnym filozofom, ktorých považuje za najvýznamnejších pre 20. storočie: k Wittgensteinovi, Heideggerovi a Deweymu. Aj jeho inšpirovalo to, čo mali spoločné, a to pochybnosť, že filozofia môže byť druhom poznania a jej poslaním je prinášať nové poznatky (Wittgenstein považoval filozofiu za druh terapie, Dewey za spôsob uvažovania a rozprávania o svete).
Podľa Rortyho poznanie nemáme považovať za niečo, čo nám umožní preniknúť za závoj javov k pravej skutočnosti. Rorty prízvukuje, že nijaký opis sveta nevystihuje podstatu sveta lepšie ako iné opisy, predovšetkým preto, že podstata sveta nejestvuje (problematike antifundamentalizmu sa bližšie venuje štúdia Svet bez substancií a esencií). Jazyk je totiž nástroj, nie reprezentácia nezávislej skutočnosti a pravda nie je korešpondencia nejakého tvrdenia alebo teórie so skutočnosťou (pozri štúdiu Pravda bez korešpondencie so skutočnosťou).
V provokatívne nazvanej štúdii Etika bez princípov sa Rorty venuje rozlíšeniu medzi morálkou a rozumnosťou. Rorty a ďalší pragmatisti sú presvedčení, že morálny pokrok by sa urýchlil, keby sme namiesto hľadania toho, čo nás spája, využívali schopnosť trivializovať maličkosti, ktoré nás rozdeľujú.
Rortyho vášnivé zaujatie demokraciou vystupuje do popredia v štúdii Filozofia a budúcnosť, v ktorej proklamuje, že je zástancom kozmopolitizmu s takým obrazom budúcnosti ľudstva, kde vnímavosť k okolitému svetu vyvolá stav celoplanetárnej demokracie, t. j. spoločnosti, v ktorej mučenie, zavretie univerzity či zrušenie novín na druhom konci sveta pohorší človeka rovnako, ako keby sa to stalo v jeho krajine.
Štúdia Trockij a divé orchidey, ktorá inšpirovala zostavovateľku k výberu titulu pre tento súbor, je osobným vyznaním Rortyho s prvkami poetiky a symboliky.
Aj ďalšie štúdie výberu (Spinoza, pragmatizmus a láska k múdrosti; Objektivita hodnôt; Univerzalita a pravda či V pasci medzi Kantom a Deweym: súčasná situácia morálnej filozofie) spredmetňujú Rortyho presvedčenie, že „...naše vedomie i náš estetický vkus sú produktmi kultúrneho prostredia, v ktorom sme vyrástli. My, slušní, liberálni filantropi (reprezentanti morálnej spoločnosti, do ktorej patrím ja, ako aj moji kritici), sme do podstaty neprenikli o nič viac ako grázli, proti ktorým bojujeme. Mali sme jednoducho len viac šťastia“.
Filozofické orchidey sú príjemným kultivovaným čítaním, na čom má podiel nielen R. Rorty ako autor štúdií, ale aj zostavovateľka a prekladateľka súboru Ľ. Hábová.
Michaela Geisbacherová
