Vyhľadávanie
„
Koľký raz ste na svete?“ spýtal sa starý otec jedného z hrdinov príbehu. „Prvý a posledný,“ znela odpoveď. A presne tak sme i my deťmi. Preto niekedy padne vhod sa do tých detí zase vcítiť, napríklad aj formou čítania tejto knihy, ktorá vyšla zo zbierok pôvodne určených deťom. Tak, ako na začiatku je prítomnosť detstva badateľná, ku koncu knihy cítiť dospievanie hrdinov i autora.
Zo štrnástich poviedok vonia detstvo: dedinské prostredie a nádych minulosti, časy, keď najväčším majetkom bola baterka a modriny boli cenné reminiscencie na zážitky. Autor ich predostiera pútavou formou s jednoduchou dejovou líniou. Neúspechy, zlyhania či starosti sa pod autorovou rukou menia na veselé spomienky až ironického charakteru. Vie, kedy má dej kulminovať: stupňujú sa pocity, vnemy, stupňuje sa aj strach z neznámej dospelosti a zodpovednosti. Zase a znova sa ocitáme na prahu, ktorý chceme a zároveň aj nechceme prekročiť, lebo tým prekročením skončí i detstvo. Od detských šibalstiev, školských bitiek, prvých lások prechádza autor až k nahote a objavovaniu vlastnej sexuality. Dej postupuje často v detailoch, za každou postavou počujeme ozvenu samého autora, či je raz Kubčom, Ojom, alebo Cucukom. Prozaické majstrovstvo demonštruje štýlom, prekvapivými slovnými spojeniami a ľahkou vetou. Za poviedkami síce stojí bodka ako ďalší vyleštený gombík, no ozajstné ukončenie závisí od čitateľa...
Jeden z najlepších slovenských poviedkarov – aj to je atribút Dušana Dušeka. Prvé publikované poviedky vystriedali prvé knihy a tie prvé desiatky kníh. Na konte má vyše 30 diel: próza, poézia, scenáristika či rozhlasová tvorba. Je držiteľom viacerých literárnych ocenení, momentálne vyučuje scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako sám tvrdí, rád by ostal chlapcom až do smrti; v tvorbe neskrýva autobiografickú inšpiráciu a často využíva tému detstva i medzigeneračné vzťahy, a nie je to inak ani v knihe Gombíky zo starej uniformy.
