Vyhľadávanie
K viacerým publikáciám venovaných výtvarnému umeniu všestranného umelca, spisovateľa, vydavateľa Milana Stana nedávno pribudla knižná novinka Grafika (Štúdio humoru satiry, 2019). Je akýmsi pokračovaním publikácie Maľba (2018) a obe sumarizujú v reprezentačnom výbere doterajšiu plodnú maliarsku a grafickú tvorbu M. Stana.
Od štúdia grafiky na Strednej škole umeleckého priemyslu a u Ernesta Zmetáka uplynuli už dlhé desaťročia, a tak mal M. Stano nielen z čoho vyberať do novej knihy, ale bolo aj čo hodnotiť. Na hodnotenie rozsiahlej publikácie sa podujal výtvarný teoretik a pamätník doby Ľubomír Podušel, ktorý predstavil prierez grafickej tvorby M. Stana od prvej série grafík drevorezov a drevorytov, vychádzajúcej z ľudových povestí, balád, rozprávok cez obľúbené motívy krajiny (zima, stromy, rázovité drevenice, ulice v dedinách s typickou architektúrou), ďalej pohľady na mestá aj čarovné zákutia z rôznych kútov Slovenska i z blízkej a vzdialenej cudziny, ako aj portréty ľudí či rozmanité postavy pri práci. Ľ. Podušel charakterizoval Stanovu tvorbu ako: „svedectvo o človeku, radosť zo života, ktorá motívmi pripomína život včera a dnes.“ Zdôraznil zároveň, že v jeho „obrazoch sa spája pravda a kreativita s dávkou humoru, paródie i rôznych nálad.“
Na pohľad výtvarného teoretika nadviazal M. Stano svojimi spomienkami v texte Môj život s grafikou, v ktorom zdokumentoval od začiatku, ako ho drevorez zaujal, ako skúšal tvoriť, boril sa s materiálmi, technikou a len postupne získaval zručnosť. Načrtol vývin svojej grafickej tvorby, najmä hľadanie vlastnej výtvarnej reči a rukopisu. Pochopil, že pri drevoreze musí mať človek aj psychickú rovnováhu aj silu a cit, aby sa práca podarila. Hoci mnohé grafiky sa nezachovali, iné ostali roztrúsené medzi ľuďmi, predsa našiel toľko materiálu, že mohol pripraviť výber pestrých drevorezov (aj kolorovaných), linorytov a kresieb ceruzou i hrudkou. Výber v publikácii predstavuje Stanovu tvorbu od ukončenia školy (1968) do roku 1990 (vtedy dokončil posledný drevoryt), kedy sa intenzívne venoval tejto výtvarnej technike. Maľby a kresby z potuliek si vždy rozložil a vyberal si z nich vhodné motívy na drevorezy.
Čierna a biela farba, tenké a hrubé línie, trpezlivo vyryté nožom či rydlom do smrekových alebo lipových dosiek stvárnili v Stanových rukách tie najrozmanitejšie obrazy krajiny a človeka vôkol nás. Námety na grafickú tvorbu čerpal nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a z nich mnohé doteraz dýchajú aj vzdialenou exotikou. Očarili ho najmä krajiny ďalekého východu, kde sa pôvodne zrodil drevorez. Práve tejto technike patria na záver slová M. Stana, ktoré sú jeho vyznaním: „drevorezu vďačím za veľa, naučil ma trpezlivosti, húževnatosti a vôli dokončiť svoje umelecké predsavzatia.“
