Recenzia
Ivan Stodola
04.05.2021

Harminc ako staviteľ múzeí

Elena Machajdíková (zost.): Michal Milan Harminc – Staviteľ múzeí

Bratislava: SNM, 2020

Vďaka systematickej práci teoretikov a historikov architektúry máme dnes k dispozícii viacero monografií venujúcich sa významným osobnostiam slovenskej architektúry prvej polovice dvadsiateho storočia. Najplodnejším a verejnosti azda aj najznámejším autorom tohto obdobia je dolnozemský rodák Michal Milan Harminc.

Pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia a 55. výročia úmrtia pripravilo Slovenské národné múzeum v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou výstavu s názvom Michal Milan Harminc Staviteľ múzeí. Napriek tomu, že výstava je už ukončená, máme k dispozícii rovnomennú publikáciu, ktorú pripravil kolektív pod vedením Eleny Machajdíkovej

Harminc počas svojho života vytvoril viac než 300 stavieb, medzi ktorými nájdeme nájomné domy, mestské vily, sanatóriá, nemocnice, školy, peňažné inštitúcie aj sakrálne stavby. Na území Slovenska sa ich nachádza okolo 170, z ktorých 30 je zapísaných v zozname národných kultúrnych pamiatok. Publikácia sleduje Harmincovu tvorbu kombináciou chronologického a tematického prístupu, pričom ukazuje, ako sa do nej premietli vtedajšie dynamicky sa vyvíjajúce architektonické štýly zahŕňajúce historizmus, eklekticizmus, secesiu, neoklasicizmus a funkcionalizmus.

Do histórie našej ťažiskovej pamäťovej inštitúcie sa Harminc významne zapísal ako projektant jej troch budov v Martine a Bratislave, v ktorých sa dnes nachádza Múzeum Andreja Kmeťa, etnografické a prírodovedné múzeum. Publikácia podrobne mapuje okolnosti ich vzniku a Harmincove stavebné a urbanistické riešenia. Približuje aj širšiu históriu muzeálnych inštitúcií a samotných stavieb až do súčasnosti. V prípade bývalého Zemědělského múzea na Vajanského nábreží sa napríklad dozvedáme, že jeho podoba nevychádza z pôvodného Harmincovho návrhu, ale je spojením viacerých zaujímavých riešení z ocenených súťažných návrhov. Súčasťou projektu budovy bola menza, klubové priestory, ateliéry, byt správcu, ako aj kaviareň „Múzejka“, ktorá sa stala vyhľadávaným miestom akademikov, literátov, umelcov a športovcov medzivojnového obdobia. Autori približujú dobové muzeálne expozície, ale aj ťažké vojnové časy, keď bola budovu múzea vážne  poškodilo letecké bombardovanie.

Ťažiskovou témou sú múzeá, no priestor dostávajú aj iné kategórie stavieb nachádzajúcich sa na Slovensku. Spomeňme aspoň sanatórium v Novom Smokovci, ktoré vo svojej dobe patrilo medzi špičkové zariadenia svojho druhu, prestavbu bratislavského hotela Carlton Savoy alebo budovu Tatra banky v Martine, v ktorej bola 30. októbra 1918 podpísaná Martinská deklarácia. Na konci kapitol sa nachádzajú zoznamy stavieb v príslušných kategóriách, na ktorých sa Harminc autorsky podieľal. Záujemcovia, ktorí sa vydávajú po ich stopách, by však určite ocenili uvedenie aj ich súčasných adries.

Publikácia obsahuje veľké množstvo archívnych fotografií, architektonických návrhov a exponátov z výstavy. Tie čitateľa sprevádzajú celou publikáciou a na záver sú zhromaždené v prehľadnom katalógu. Texty sú v slovenskom a anglickom jazyku. V porovnaní s reprezentačnými monografiami Jany Pohaničovej kniha zaostáva najmä z hľadiska formy; má výrazne menší rozmer, mäkkú väzbu atď. Obsahovo je však spolu s výstavou dôstojným pripomenutím výnimočnej osobnosti nielen slovenskej architektúry.