Vyhľadávanie
O tragédii, ktorá pohltila detektívku
J. K. Rowlingová
Harry Potter a Polovičný princ
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Oľga Kralovičová
V úvode šiesteho zväzku autorka v pracovni istého ministra podnikne krátku rekapituláciu častí predošlých, aby uistila tých, čo na vláčik naskočili neskôr, že naskočili správne a s prehľadom sa môžu ďalej viezť. V nasledujúcej kapitole sa potom dozvedáme, kto bude spriadať intrigy počas celej knižky. Až potom nastupuje na scénu Harry – a školský rok v Rokforte sa začína.
Rowlingová aj v tom zväzku série ukazuje, že má o čom rozprávať. Jej podanie mikropríbehov mladých ľudí v školských laviciach je naozaj podmanivé. Charaktery postáv sú čoraz plastickejšie, na výraznosti nadobúda predovšetkým postava Dumbledora, ktorý vo vzťahu k Harrymu funguje ako zasväcujúci voči adeptovi. Pokojné, miestami možno až nadmieru komótne tempo príbehu v závere vystrieda prudko gradujúce finále s pôsobivými obrazmi, avšak kvôli už spomenutej druhej kapitole, bez momentu prekvapenia. Akokoľvek sú mi Rowlingovej príbehy i hrdinovia sympatickí, nemôžeme neskonštatovať, že na úrovni makrokompozície cyklus začal škrípať. Zaujímavo načrtnutá dvojznačnosť záporných postáv sa vytráca, navyše ich schopnosti sa čoraz väčšmi ocitajú v tieni postáv kladných, Harry je čoraz väčšmi bez konkurencie a stáva sa Hrdinom. Pravdaže, potterovský cyklus nie je psychologickým románom, ale ako celok predovšetkým príbehom, ktorý v závere nevyhnutne musí vyústiť do boja Dobra so Zlom s jednoznačne zadefinovanými znamienkami. A v tomto boji beztvarému zlu Voldemorta môže vzdorovať len postava mierne naddimenzovaná do rozmerov, ktoré Harry práve dostáva, nenápadne sa meniac z postavy realistickej na heroicko-mýtickú.
Tak či onak, predčasné odkrývanie kariet oberá čitateľov o pôžitok z lúštenia motivácií. Šiesty diel príbehu už nemá žiadne podobné črty s detektívkou, tajničky sú tu vypĺňané vopred, čitateľ vhľadmi do minulosti získava širší kontext. Text prestal pripomínať intelektuálny šach, postavy sú už príliš živé na figúrkovitosť – a tak, keď v závere jedna z nich zahynie, v návale emócie úplne zabudnete na to, že ste sa chystali hundrať na v podstate vopred prezradeného vraha.
Nie, toto už skutočne nie je detektívka, ale tragédia, v ktorej vás mrazí z vopred predurčeného konca, ktorý sa blíži a blíži... a nemôže neprísť. Na rozdiel od tragédie je však jeho príchod odďaľovaný stovkami strán, cez ktoré vás ženie spolu so zotrvačnosťou záľuba v postavách a v prostredí, s ktorým sa nenápadne lúčite. Vyše tri štvrtiny knižky, vypĺňajúce priestor medzi odhalením intrigánov a ich konečnou konfrontáciou s Potterom a Dumbledorom, sú majstrovsky napísanou odbočkou či pozastavením sa pred podstatou príbehu.
V závere šiesteho zväzku je už tragické finále na dosah. V nasledujúcom sa Harry pokúsi vyvzdorovať osudu v podobe Voldemorta slobodu voľby.
Miloš Ferko
