Recenzia
Elena Ťapajová
15.01.2013

Herec je vždy na očiach - Marián Labuda - Ján Štrasser - Do tretice všetko dobré

Ján Štrasser

Do tretice všetko dobré

Marián Labuda – Ján Štrasser: Herec je vždy na očiach, Bratislava, Forza Music 2007

  Potešilo ma, keď vydavateľstvo Forza Music začalo popri hudobných nosičoch vydávať aj knihy. Ale doslova ma nadchlo, keď na rozdiel od iných vydavateľstiev, neváhalo a vytvorilo edíciu kníh rozhovorov so známymi slovenskými hercami. V roku 2005 s Milanom Lasicom Lenže ja som iba komik, o rok neskôr so Zdenou Studenkovou Som herečka a do tretice koncom roku 2007 s Mariánom Labudom Herec je vždy na očiach.

  Autor týchto knižných portrétov – básnik, prekladateľ, textár a publicista - Ján Štrasser sa pridržiava v podstate rovnakej „mustry“. Či už ide o kompozičné delenie knihy na úvod a tri časti rozhovorov alebo spôsob kladenia otázok, ktoré mapujú životopisné a profesijné míľniky osobnosti a jej názory. Charakteristické je aj grafické riešenie  s čiernobielou fotografiou na obálke a aforistickými citátmi na zadnej strane. Rozdielnosť je predovšetkým v obsahu – teda v osobnostiach, v ich osudoch a sile jednotlivých výpovedí.

  Výpovede Mariána Labudu sú občas až bolestne úprimné. Možno preto, že 63-ročný malý veľký herec je muž s neľahkou povahou, ale dokáže hovoriť aj o svojich pochybnostiach, prehrách a sklamaniach. Bez zaváhania sa priznáva ku komplexom z mladosti z výšky či vo vzťahoch k ženám, ale i k depresiám, istej bolestnej zatrpknutosti až zlostnosti, a svoje názory a hodnotenia druhých prezentuje, takpovediac, až nediplomaticky. Na jednej strane ho to ľudsky približuje čitateľovi. Na druhej strane to nahralo bulváru, ktorý si zgustol na niektorých vyhláseniach vytrhnutých z kontextu.

  Ak mi niečo prekáža, tak sú to skôr malé, ale zbytočné chyby, napríklad slovné prešmyčky, zdvojené predložky či skutočnosť, že na prebale sa uvádza nesprávny dátum narodenia M. Labudu – máj namiesto októbra.

  Vraví sa, že do tretice všetko dobré. Kniha Herec je vždy na očiach dobrá je. Verím, že rovnako ako moju poteší aj iné čitateľské duše. A najmä, že pribudnú i rozhovory s ďalšími hercami a edícia bude pokračovať. Slovenská herecká škola si zaslúži takéto zmapovanie.

Elena Ťapajová