Vyhľadávanie
Jozef Leščinský (1955) je profesorom na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku a docentom Starého zákona na Teologickej fakulte KU so sídlom v Košiciach. Vydal štúdie, monografie a v roku 2012 aj zbierku obdivuhodných esejí Perlový náhrdelník, v ktorých znamenito prepája biblické príbehy s dejmi literárno-umeleckých diel. S bohatosťou poznania, myslenia, výkladu, reflexií a najmä interpretácií sa stretávame i v jeho publikácii Hermeneutika s podtitulom Krátky náčrt dejín interpretácie (Verbum), ktorá pozostáva z troch základných častí: Biblická hermeneutika, Filozofická hermeneutika, Teologická hermeneutika. Samotný pojem hermeneutika možno chápať ako filozofický spôsob výkladu obsahu textov. Autor sa v úvode k takmer 500-stranovej knihe vyjadril, že „nemá iný cieľ, než panoramatickým spôsobom nahliadnuť na spôsoby, akými sa v dejinách myslenia pristupovalo k výkladu slova v nespočetných náboženských, filozofických a literárnych textoch, k špecifikácii ich zmyslu a k interpretácii myslenia a života vôbec“. Podotýka, že jedným z podnetov pre jeho záujem o hermeneutiku bola prednáška J. Ratzingera o Písme a jeho súčasnej možnej interpretácii.
Hermeneutika, ako pripomína Leščinský, nepredstavuje len interpretáciu textu, ale aj sprostredkovanie, porozumenie a aktualizáciu jeho zmyslu. Autor predstavil v knihe vývin interpretácie od klasického gréckeho obdobia cez Starý zákon po súčasnosť; osobitnú pozornosť venuje Biblii a teológii v stredoveku, v čase reformácie a v čase osvietenstva, čiastočne v 20. storočí. Filozofická hermeneutika zahŕňa aj históriu a lingvistiku a autor obracia pozornosť na často diskutované filozofické smery a ich predstaviteľov. Dozvieme sa, že do hermeneutiky sa zaraďuje aj preklad z jazyka do jazyka i komentár k nemu. Autor sa zaoberá tiež stroskotaním „veľkých idealistických systémov“, čo sa odrazilo aj v teológii. Pozornosť venuje psychoanalýze, fenomenológii, existencializmu, štrukturalizmu, pri súčasnom myslení si všíma hermeneutickú pluralitu a moderný konflikt interpretácií.
Leščinský si kladie otázku, „akými prostriedkami sa možno dopracovať k vysvetleniu a rozumeniu niečoho v prostredí duchovných vied“. Dôležité pojmy, ktorými sú jazyk a myslenie, vysvetľuje na základe biblických a antických textov. Autor aktualizuje význam hermeneutiky aj v tom, že chýba ako predmet pri vzdelávaní učiteľov. Následkom je napríklad to, že žiaci a študenti stále menej rozumejú textom, ktoré čítajú. Leščinský volá po návrate ku klasickému humanitnému vzdelávaniu vrátane kresťanskej kultúry. Absenciu tohto poznania a myslenia pokladá tiež za príčinu krízy súčasnej vzdelanosti, no i za príčinu istej krízy v cirkvi.
Táto kniha predstavuje prvé rozsiahle dejiny hermeneutiky v našich pomeroch; autorove výklady a úvahy z nej vytvorili študijný materiál pre všetkých, ktorým záleží na duchovnom živote a vzdelanostnej úrovni. Hermeneutika sa podľa Jozefa Leščinského stala dnes „absolútnou predsieňou myslenia“.
