Vyhľadávanie
Príbeh jednej cesty
Ladislav Hrubý: Hostia z hraničného mesta, Žilina, Knižné centrum 2009
Autor sa v doterajšej tvorbe vyrovnával najmä so spoločenskou situáciou po revolúcii, limitovanou historickým vedomím predchádzajúcich generácií, a s bezprostrednou súčasnosťou. V jeho knihách sa odráža svet dediny, dedinského spôsobu života na prelome storočí, jeho ustavičných premien, ktoré sa však dotýkajú aj individualít a spôsobujú ich krízu. Hrdinami jeho próz sú ľudia, ktorých pozná zo svojho okolia. Pri reakcii na okolitý svet hľadajú východiská, no veľakrát nedokážu preklenúť priepasť medzi ich predstavami a realitou. Možno povedať, že hľadajú pochopenie pre svoje zámery. Ak sa im podarí povzniesť sa nad problémy, môžu objaviť a ukázať aj prívetivejšiu tvár sveta, určitým spôsobom sa ho zmocniť.
Niečo podobné zažívajú postavy jeho najnovšej knihy. V novele im dal neutrálne, pomerne rozšírené mená Jožko a Jano, čím zároveň charakterizuje určitý typ ľudí – prostých robotníkov. Cesta dvoch týždňovkárov, pracujúcich vo svete, lebo vlastný kraj ich nedokáže uživiť, je však pestrá, bohatá na rôzne epizódy. Hrdinovia novely sa pri návrate z práce nechtiac zavezú vlakom na inú stanicu, než chceli. A vtedy sa začína ich anabáza – najskôr v mestskom prostredí, potom aj v situácii, keď sú nútení ísť pešo domov. Spolu sa však už nevrátia, posledný úsek cesty ich rozdelí...
Príbeh má dve hlavné časové roviny spojené s dvoma zážitkami. Prvý je bezprostredný, nachádza svoj obraz v prítomnosti, ide o základnú os deja, postavy sú tu rovnocenné; druhý preniesol autor do minulosti, do malého mestečka na česko-poľských hraniciach. Je spojený s postavou Jožka a jeho manželky Moniky a v konečnom dôsledku pôsobí na konanie hlavnej postavy.
Novela Hostia z hraničného mesta tematicky a jazykovo určite zaujme: sugestívnym spôsobom zobrazuje našu bezprostrednú skutočnosť i nedávnu minulosť. Neexistujú v nej nijaké konečné riešenia, ide len o postoj autora k realite, ktorú vníma a ktorá zároveň existuje so svojimi večnými zákonmi a zákonitosťami nezávisle. Bravó, Laco!
Milan Lechan
