Vyhľadávanie
John Irving: Hotel New Hampshire
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Jozef Kot
Hotelová vízia sveta, kde sa stále sťahujeme z izby do izby, počujeme prejavy života spoza dvier a stretáme sa na medziposchodiach, je jedným z leitmotívov Američana Johna Irvinga už oddávna, spolu s bizarnými podobami lásky a násilia, zvieracej a ľudskej podstaty človeka.
Irving si získal skalných fanúšikov ikonickým románom z roku 1978 Svet podľa Garpa, ktorý ho spravil nesmrteľným. Je zaujímavé, že v slovenskom preklade toto svetoznáme dielo vyšlo až roku 2003 a jeho iný významný román, Hotel New Hampshire, až teraz (v origináli 1981). Profesor anglickej literatúry a profesionálny zápasník Garp, ktorý túži stať sa spisovateľom a má výrazné autobiografické črty, napíše v spomínanom Svete podľa Garpa knihu Penzión Grillparzer, často sa na ňu odvoláva a spomína ju. Čitateľovi vysvetľuje, že je v nej obsiahnutá celá jeho rodinná história a sľubuje mu, že ho s dielom oboznámi. Preto sa fiktívny Penzión Grillparzer spája s Hotelom New Hampshire, ktorý takto ponad oba príbehy dopĺňa Irvingov najslávnejší román.
Členovia rodiny Berryovcov sa v nestálom životnom priestore hotela upínajú na mýty, symboly a rituály, ktoré v bežnom strednostavovskom svete pôsobia prinajmenšom výstredne. Napríklad na svojho veľkého čierneho psa, ktorého sa dá zaňuchať z diaľky vďaka zvýšeným vetrom. Volá sa Smútok a rodina na ňom tak lipne, že keď zomrie, najstarší syn ho vypreparuje. Smútkova cesta sa skončí spolu so životom matky a najmladšieho syna. Vypreparovaný Smútok sa vznáša na vode a tak záchrancovia zistia, kde ležia ich telá po leteckej katastrofe. Táto príhoda dá rodine jednu z jej obľúbených podpríbehových výziev v zmysle „smútok sa vznáša“, „smútok zas útočí“, kde pes vystupuje v role zvestovateľa nešťastia a príčiny rozruchu. Ďalšou postavou zvieraťa-človeka, ktorý chráni a sprevádza Berryovcov je medveď, neskôr ho vystrieda inteligentná „medvedica“ Suzie, žena prezlečená do medvedej kože.
V knihe je silný odkaz na Sigmunda Freuda, ktorého dielo Interpretácia snov je spomenuté aj v úvodnom poďakovaní, spolu s príručkami o histórii Viedne a básnikom Donaldom Justicom. Nie nadarmo je dejiskom väčšiny románu Viedeň a židovský dobrodruh Freud, majiteľ rodinného hotelíka, ktorý sa stane ďalšou zastávkou spletitého príbehu. Priam metaforicky tam hostia žijú medzi prostitútkami, okupujúcimi prvé poschodie a teroristickými radikálmi, ktorí ,,kujú pikle“ na horných poschodiach. Vo Freudovej vízii sveta je ale toto usporiadanie v súlade s normou, v pozývacom liste Berryovcom píše, že vo Viedni je na jar krásne, prostitútky určite prejavia o deti materinský záujem a každý má dobrú náladu, ešte aj „tí trkvasi, čo skúmajú vzťahy medzi východom a západom“. Tí „trkvasi“ sa neskôr pokúsia vyhodiť do vzduchu viedenskú operu, lebo sú to šialení teroristi, ale Berryovci im v tom spolu s Freudom zabránia, stanú sa z nich hrdinovia a príbeh nadobúda líniu happyendu.
Napriek svojej malebnej pitoresknosti si väčšina príbehov Johna Irvinga udržiava možnosť šťastného a rozumného konca, ktorý sa síce vymyká zvyčajnej podobe šťastia a rozumnosti, ale predsa happyend evokuje. Táto zhoda výrazného obrazu a zvláštnej podoby happyendu prináša autorovi veľkú slávu aj ako adaptátorovi vlastných literárnych predlôh (napísal scenáre k viacerým svojim knihám a filmy získali prestížne ocenenia).
No najkrajšou zápletkou, či vedľajším príbehom knihy je Myší kráľ. Prostredný syn rodiny John ho opisuje takto: „Často sme si spomenuli na smutného pouličného umelca, na ktorého tancujúce hlodavce nikto nebol zvedavý. Napokon sa dal zlákať otvorenými oknami a z jedného z nich aj s úbohými myšami vyskočil. ŽIVOT JE VÁŽNA VEC, ALE UMENIE JE SRANDA! vyhlásil. Tak dlho sa prechádzal okolo otvorených okien, až ho vtiahli dnu.“ Tento Myší kráľ sa stal v rodine postavou s vlastným významom a životom, akoby jej ďalším členom, hoci pôvodne bol len poloreálnou historickou postavou neúspešného pouličného komedianta z brožúrky príbehov o Viedni. V živote rodiny ale získal svoje miesto, pevnejšie než mnohí reálni ľudia a Berryovci si v ťažkých časoch (takmer neustále) stále pripomínali – nech ťa nezlákajú otvorené okná! Nenechajte sa teda zlákať otvorenými oknami a prečítajte si prvé slovenské vydanie legendárneho Hotela New Hampshire.
Eva Batiková
