Vyhľadávanie
Účes plešivej speváčky
Eugène Ionesco: Improvizácia na Alme, Plešivá speváčka
Bratislava, Drewo a srd 2003
Preložil Andrej Záthurecký
„Ozaj, a čo Plešivá speváčka?“ „Tá má stále rovnaký účes!“
Vydaním ďalších dvoch absurdných drám pokračuje vydavateľstvo Drewo a srd v predstavovaní tvorby Eugèna Ionesca slovenskému čitateľovi. Knižne doteraz vyšli v tomto vydavateľstve už hry Lekcia, Pozdravy a poklony (1997), Nosorožec (1998) a Stoličky (1999). Okrem toho vyšla v roku 1963 u nás ešte aj Ionescova dráma Kráľ umiera v preklade Fedora Balla. Dve knihy pre Drewo a srd doteraz preložil Albert Marenčin, jednu Zuzana Mistríková. Autorom najnovšieho prekladu je Andrej Záthurecký.
V knihe nájde čitateľ dve Ionescove drámy: Improvizáciu na Alme (alebo Pastierov chameleón) a Plešivú speváčku. Obe hry istým spôsobom spája jedna replika slúžky Marie. Pozorným prekladom je v Improvizácii na Alme dosiahnutá autentická atmosféra, najmä pri filozofovaní postáv a vytváraní rôznych pseudovedeckých termínov. Tak, ako sa so slovom hral Ionesco, tak sa s ním pohral aj prekladateľ Záthurecký (napr. „Odev je investitúra... Ako vidím, je to investícia... Je to tiež malé investovanie.“)
Plešivá speváčka, ktorá má podtitul Antihra, vznikla roku 1949. V parížskom divadle Théâtre de la Huchette sa hrá už vyše 50 rokov. Na Slovensku ju odohrali herci divadla ASTORKA – Korzo ´90 (1990/91), herci Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove (1996, 1999 v Bratislave) a najnovšie ju tento rok uviedol Divadelný súbor MALÁ MÚZA v Ilave. V slovenčine sa však doteraz hrala iba pod názvom Plešatá speváčka a Záthureckého výraz „plešivý“ opäť ukazuje na jeho prekladateľskú dôslednosť. V oboch hrách sú totiž práve slová a jazyk veľmi dôležitým prvkom. Práve prostredníctvom jazyka dochádza často k absurdným situáciám. Napríklad v replike z Plešivej speváčky: „Nuž teda, dnes, ako som išla na trh kúpiť zeleninu, ktorá je čoraz drahšia... Na ulici vedľa kaviarne som zbadala jedného slušne oblečeného pána, mal asi päťdesiat, možno ani toľko nie, ktorý... No teda, asi poviete, že si vymýšľam, ale on si jedným kolenom kľakol na zem a ostal sklonený... Podišla som k nemu, aby som sa pozrela, čo robí...“ je dej navyše stupňovaný prerušovaním hovoriacej, ktorá nakoniec dokončí príhodu: „Zaväzoval si šnúrky, rozviazali sa mu.“ No banálny rozhovor ešte pokračuje: „Úžasné!“ „Keby to rozprával niekto iný, neveril by som mu.“ „A prečo nie? Keď chodíte po vonku, môžete vidieť ešte neobyčajnejšie veci. Dnes som napríklad v metre videl pána, ktorý sedel na sedadle a pokojne čítal noviny.“ „Originálny človek!“ „Možno to bol ten istý!“
Ionescove drámy iste zaujmú nielen tých, ktorí majú blízko k humoru Lasicu a Satinského, ale aj tých, ktorí sa radi hrajú s jazykom. V tomto prípade bude pôžitok vďaka príťažlivému prekladu ešte väčší. Vydavateľstvo Drewo a srd tak urobilo vydaním hier tohto svetoznámeho a uznávaného autora slovenskému čitateľovi cennú službu.
Peter Kosmály
