Vyhľadávanie
Klasický rozprávkový námet v novom šate v podaní Jaroslava Rezníka s názvom Janko Hraško. Ako to naozaj bolo (Ikar 2014, ilust. Peter Cpin) sľubuje odhalenie tajomstva, ako je to „naozaj“ v rozprávke. Príťažlivá myšlienka sa rozvíja pomocou kompozície rozprávky v rozprávke, keď jedna rozprávka slúži ako rámec inej rozprávky. V tomto prípade ide o viacero rámcových postáv. Zo slovenských ľudových rozprávok sa zídu Nebojsa, Lomidrevo, Maruška, Dlhý, Široký, Bystrozraký, Dedo Vševed a Zlatovláska, aby potešili mamku Hraškovú. Vyčarujú jej synáčika z najkrajšieho hrášku a sudičky ho obdarujú odvahou, láskou k prírode, šťastím, zdravím, múdrosťou i krásou. Neustále ho ochraňujú, aj sa v jeho živote priamo zjavujú, keď chlapec potrebuje pomoc či múdru radu. Príbeh knižky neobsahuje celú „jankohraškovskú epopeju“, ako ju poznáme od Dobšinského. Obmedzuje sa na prvú cestu Janka Hraška za otcom s obedom, jeho predanie do služby, útek a navrátenie sa domov. Cestou stretáva priateľov aj nepriateľov: prenasleduje ho Hraboš Kradoš a vlk Zubáč a na pomoc mu prichádzajú škovránok Švitoriačik, zajace Sivko a Belko, krtko Vrtáčik a potok Zurčiačik. Po návrate domov zavíta k Jankovi Hraškovi, už junákovi, dievčina Hanka, ktorá mu prináša podperený klobúčik. A na záver nechá autor čítať postavičky Prostonárodné slovenské povesti. Taktiež pretkáva prozaický text rozprávky spevnými básničkami. Prozaické pasáže sú plné fantázie, zvukomaľby a hier, miestami však pôsobia samoúčelne, lebo neposúvajú dopredu dej a nedotvárajú ani atmosféru.
