Vyhľadávanie
Poznaj sám seba cez japonské rozprávky
Eva Ružičková
Japonské rozprávky. Cesta k medzinárodnej komunikácii
Bratislava, Univerzita Komenského 2005
Orientalistka a kulturologička Eva Ružičková zostupuje vo svojej publikácii Japonské rozprávky. Cesta k medzinárodnej komunikácii do hlbších poschodí rozprávkových svetov. V rozprávkach, v danom prípade japonských, odhaľuje pre nás „cestu človeka za svojím sebapoznaním“. Pri počúvaní rozprávok sme už aj v detskom veku asi všetci podvedome cítili, že v nich nejde len o „dobrodružstvá“ rozprávkových postáv, ale že nám sprostredkúvajú hlbšie posolstvo. A Eva Ružičková nám potvrdzuje, že sme sa nemýlili.
Japonské rozprávky poznajú štyri svety, v ktorých sa pohybujú rozprávkové postavy v smere do Dračieho paláca. Autorka nám ukazuje zakódovaný svet, ktorý „odkóduva“ aj za pomoci rozsiahleho rozprávkového slovníka. Keď prijmeme interpretáciu, že rozprávky nevykresľujú vonkajší, ale skôr vnútorný svet, do iného svetla sa dostáva rozprávkový, ale aj náš skutočný život, jeho zmysel a smerovanie. Autorka navštívila svet japonských rozprávok, ktorý sa na rozdiel od sveta Dobšinského rozprávok vyznačuje svojskou miniatúrnosťou, a postupne nám dovoľuje i pomocou „dvojjazyčného“ rozprávkovo-slovenského slovníka nahliadnuť doň, ale zároveň nazrieť možno i do seba samých.
Skúsenosti, ktoré rozprávkové postavy zbierajú v štyroch rozprávkových svetoch, sú prípravnou fázou na sebapoznanie. Treba však v tejto ceste pokračovať k skutočnému obohateniu, k múdrosti, k poznaniu samého seba. Ukazujú nám, že kto tvorí s pochopením, obohacuje sa, kto takto netvorí, zaťažuje seba i okolie. A kam teda vedú rozprávky? K tomu nášmu dôverne známemu: spoznaj sám seba, pričom kľúčom k pochopeniu je metafora cesty.
Sebapoznanie považuje autorka aj za reálny základ medzikultúrnej komunikácie. Človek si asi naozaj musí najprv vyriešiť „komunikáciu so sebou“. Keď pochopí svet rozprávok svojej kultúry, pochopí obraz všetkých kultúr. Ak si uvedomí tento základ a jeho posolstvo, chápe odlišné, odhaľuje nepoznané a zbavuje sa strachu z nepoznaného, neznámeho. Vracia sa Domov obohatený a uzdravený.
Uvedené rozprávky E. Ružičkovej ponúkajú obraz premeny osobnosti, vytvorenie súladu medzi myslením, cítením a konaním. Ak mysliaci neovláda svoje myšlienky, tie sa navzájom „prekrikujú“, každá bojuje o priazeň, pozornosť. Človek, ktorý je na ceste k sebapoznaniu, prijíma zároveň i bežné a nečakané javy s pokojom, ani premenlivosť nechápe ako rušivý moment. Nie každý nájde v sebe dostatočnú silu objavovať svoj vnútorný svet, nie každý sa naučí rozoznávať v sebe pravú povahu síl. Hlas v sebe počuje iba ten, čo je pokojný, pyšný nepočúva a ani nechápe. O tom všetkom a o mnohom ďalšom je kniha Evy Ružičkovej, ktorá nás sprevádza po tomto tajomnom, ale nám všetkým blízkom svete. Je skoro jedno, že je to japonský svet, ktorý najprv objavujeme a postupne v knihe spoznávame. Je to skvelá duševná potrava pre vnímavých čitateľov.
Slavomír Ondrejovič
